v podstate predávajú nehnuteľnosti realitné kancelárie. Náhradou za dražbu môže byť ešte verejná súťaž, je síce pomalšia, ale možno si v nej overiť pozadie záujemcu.
Dražbu vraj vyskúšali
V Starom Meste vraj dražbou predávali v rokoch 1993 až 1994. „Ukázalo sa, že takmer všetky takto predávané objekty z vlastníctva mesta boli krátko po dražbe odpredané ďalej. Mestská časť sa domnieva – samozrejme, nemá na to dôkazy – že to bolo preto, lebo skutoční kupujúci sa nechceli odhaliť. Išlo teda len o sprostredkované prevody, stratila sa tým možnosť spoznať kupujúceho,“ hovorí Milan Vajda. Preto v mestskej časti prevláda názor, že vzhľadom na význam a polohu viacerých predávaných nehnuteľností je dôležité, aby existovala možnosť zverejniť skutočných kupujúcich, aspoň cez inštitút verejného zasadnutia miestneho zastupiteľstva. „Nie je to úplne ideálny stav, ale v súčasných podmienkach Bratislavy asi jediný možný,“ dodáva Vajda. Ak sa už raz nehnuteľnosť predá, samospráva nad ňou stráca kontrolu a ďalší predaj ovplyvniť nemôže. Dnes nakupujú firmy, v ktorých aj tak skutoční vlastníci nefigurujú. Ak samospráva nechce rozpredať svoj majetok kontroverzným podnikateľom, jedinou cestou nie je predaj, ale dlhodobý prenájom. Ak sa už rozhodne predávať, mala by chcieť čo najviac. Podľa poslanca za SDKÚ Jána Odzgana ceny za nehnuteľnosť majú v Starom Meste niekedy vyššie ako realitné kancelárie, ak sú nízke, treba rozoberať konkrétne prípady.
V historickom jadre mestská časť Staré Mesto spravuje už len jediný historický dom, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný. Ide o meštiansky dom na Františkánskom námestí 7.
Návrh na prevod pripravuje úsek majetku miestneho úradu, rokuje sa o ňom najmä vo finančnej komisii a komisii podnikateľskej činnosti miestneho zastupiteľstva predtým, ako sa v konečnej podobe predkladá poslancom. Ak je na prevod nehnuteľnosti viac ako jeden záujemca, závisí len od rozhodnutia poslancov, kto bude budúcim majiteľom.
Mesto nedraží, nemá informačný systém
Podľa vedúceho oddelenia predaja nehnuteľností na magistráte Juraja Kočana nápad zmapovať vhodné nehnuteľnosti a ponúkať ich formou dražby mesto zatiaľ nemôže zrealizovať. „Majetok mesta je značne rozsiahly, v účtovnej hodnote asi 30 miliárd korún. K nakladaniu s ním treba zistiť ďalšie skutočnosti ako reštitučné nároky, súdne konania, iné ťarchy a záväzky. Ide o tisíce údajov, ktoré nie sú sústredené v jedinom informačnom systéme, čo spôsobuje zdĺhavosť pri vybavovaní požiadaviek na kúpu alebo nájom,“ hovorí. O zriadenie informačného systému sa pokúšala komisia pre správu a podnikanie pri mestskom zastupiteľstve. K realizácii však nedošlo. V súčasnosti v Starom Meste už mesto nemá významný počet nehnuteľností vhodných na komerčné využitie. Značnú časť predalo na podnet priamych žiadateľov alebo v rámci zákona o odpredaji bytov a nebytových priestorov. V majetku zostali nevydarené projekty ako Židovská ulica, kde mesto postavilo za veľa peňazí (približne sto miliónov korún) administratívne priestory. Ceny v novostavbe sa potom vyšplhali tak vysoko, že dnes na ne niet kupca.
Mesto predáva majetok priamo alebo verejnou súťažou. O spôsobe predaja konkrétnej nehnuteľnosti rozhoduje vedenie mesta, teda primátor a jeho námestníci. Verejná súťaž sa začala využívať len v poslednom čase, predalo sa ňou podhradie, rieši sa múzeum Skalná, Karadžičova, nedávno vyhlásili súťaž na kúpele Grössling. Priamy predaj iniciuje vždy investor. Ten príde na mesto už s vytypovaným pozemkom a s návrhom ceny. Cenová mapa územia, ako napríklad v Prahe, nie je a kúpna cena je vecou dohody predávajúceho a kupca. Mesto predáva v centre meter štvorcový od 25-tisíc korún a cena klesá k štyrom tisícom za meter štvorcový na okraji mestskej časti. Cenu navrhnutú úradníkmi magistrátu môže zmeniť ešte porada primátora, poslanecké komisie, konečné rozhodnutie je však na poslancoch.
