Pôvodne zaužívané slovné spojenie „malá nedieľka“ v 15. a 16. storočí nahradil výraz modrý pondelok, po nemecky pôvodne guter Montag, neskôr der blaue Montag či Blaumontag a po anglicky Blue Monday.
Význam tohto výrazu bol vo všetkých týchto jazykoch rovnaký a dodnes sa používa vo význame „dňa malého pracovného výkonu, nechuti k práci, obyčajne po zábave, po nedeli, prípadne neprítomnosť v práci po dni voľna a po hýrení“.
Príslušníci cechov a najmä tovariši v minulosti zrejme po nedeľňajších oslavách a po sviatkoch neboli schopní nastúpiť do práce, po noci strávenej pri víne, bolela ich hlava, smädilo ich a neboli schopní odviesť žiadny pracovný výkon. A ako vznikol samotný názov modrý pondelok? Vraj, keď si tovariši vyhodili z kopýtka a v krčme sa pripili a pobili, na druhý deň im pohľad do zrkadla prezradil, že ich vzhľad vylepšujú modriny, ktoré im zostali ako pamiatka na prehýrenú noc.
Páni majstri žalostný stav tovarišov niekedy tolerovali, inokedy sa ich snažili prinútiť do dielne nastúpiť.
Tieto všeobecne praktikované zvyky natoľko ohrozovali dobré mravy a chod mestského spoločenstva, že Mária Terézia 7. mája 1743 vydala zákon, ktorým pod trestom zakázala remeselníckym tovarišom „po nedeli alebo po sviatku sláviť modrý pondelok“.
