Najväčším sviatkom republiky boli oslavy 28. októbra. V prvom roku po prevrate pripomenulo vznik ČSR 101 delových sálv, veľký sprievod a slávnosť pred Mestským divadlom, prísaha legionárov z Ruska, národné hymny, slávnostné ohne...
O rok neskôr sa model osláv zopakoval. Slávnosti sa začali ranným budíčkom mesta vojenskou hudbou, v sprievode išlo vojsko s lampiónmi, nechýbali „Ktož sú boží bojovníci“ a večer dva vojenské reflektory z Hradu osvetľovali mesto... Je veľký sviatok – to musel každý vidieť aj počuť.
Slávnosti, sprievody a zhromaždenia sa v uliciach mesta striedali so štrajkmi. Konali sa z najrôznejších dôvodov.
V prvých poprevratových rokoch vzrušili verejnosť protesty typografov, úradníkov a zamestnancov bánk, stavebných robotníkov, predavačov tržnice (vaječná stávka), robotníkov, obuvníkov, drevorobotníkov, študentov... Republikánska tlač konštatovala, že Bratislava je vo svojej maďarsko-nemeckej časti mestom štrajkov, v čom vraj prekonáva aj Kladno: „niet azda mesiaca, aby nepriniesol aspoň jeden štrajk alebo pokus oň“. Kuriózny vraj bol štrajk obchodníkov a živnostníkov proti daniam, lebo v sprievode mestom sa zišli takmer všetci bratislavskí milionári, aby protestovali proti nespravodlivosti (1921).
Komunisti organizovali nielen sociálne štrajky, ale aj zhromaždenia proti vojne, proti bielemu teroru na Podkarpatskej Rusi, proti vláde...
Odlišné boli zhromaždenia legionárov, ktorí mávali svoje mítingy na Primaciálnom námestí. Legionári mali v prvých rokoch po prevrate osobitné postavenie.
Vo vojne „vybojovali republiku“ a preto považovali za svoje prirodzené právo vyjadrovať sa k dôležitým udalostiam a byť republike na stráži. Veď výzva Na stráž! pochádza z legionárskych čias.
Prvé veľké zhromaždenia legionárov boli proti všeobecnému štrajku (1920), proti monarchistickému puču Karola Habsburského (1921) a proti agresivite a ohováraniam ľudákov (1922). Zaujímavé, že práve počas zhromaždenia k maďarským snahám obnoviť monarchiu si niekto dovolil týchto ostrieľaných vojakov provokovať hlasnou hrou na harmóniu. Zistilo sa, že to bola nejaká žena, ktorú vraj viackrát márne upozornili, až jej nakoniec harmónium rozbili.
O rok neskôr zhromaždenie proti ľudáckej propagande zakončili rozhádzaním redakcie novín ľudovej strany Slovák.
Štátna moc zasahovala proti zhromaždeniam zriedkavo. Častejšie sú správy o zatknutiach za nežiaduce výroky a urážky verejných činiteľov a o internovaní rôznych protirepublikových živlov.
Napríklad správy o 200 dôstojníkoch, ktorí neuposlúchli zákaz nosiť maďarské uniformy, o čistkách proti zahraničným agentom v kaviarňach Savoy a Carlton, v kláštore u milosrdných, o pozastavení vydávania novín, o suspendovaní učiteliek za používanie nepriateľských maďarských učebníc, o vyhostení z republiky...
Pokračovanie nabudúce
Autor: Daniel Luther
