Problém s nedostatkom parkovacích miest sťažuje silnejúca zástavba územia.
BRATISLAVA. Na nesprávne parkovanie v Bratislave doplatí denne niekoľko desiatok vodičov. Len minulý týždeň zaznamenala mestská polícia podľa hovorcu Petra Plevu v celom meste vyše 1500 priestupkov súvisiacich s parkovaním.
Najvýraznejšie sa problémy prejavujú v okolí veľkých bizniscentier. Niektoré z nich totiž poskytujú parkovanie za poplatok, ktorý môže byť až 60 eur, ľudia preto parkujú systémom, nechám auto, kde sa dá. Za prácou pritom denne do Bratislavy prichádzajú v asi 180-tisíc autách. Povedala to hovorkyňa magistrátu Mária Račková.
Psychológ Štefan Matula pripomína, že ľudia chcú na parkovaní najmä ušetriť. „Z ekonomického hľadiska by som sa až tak veľmi nečudoval, že priemerný občan je šporovlivý - v dnešnej ekonomickej situácii mu asi nič iné nezostáva."
Autá v blate
Medzi najhoršie lokality patrí okolie autobusovej stanice Mlynské nivy, Plynárenská, v Petržalke je to najmä okolie Digital Parku a pri novej centrále Tatra banky. Hoci stavebník je pri plánovanej výstavbe povinný vybudovať parkovacie miesta, ktorých počet sa presne vypočíta podľa normy, ich počet však často nestačí na pokrytie reálnych potrieb.
„Je to nezodpovednosť magistrátu aj mestských častí," myslí si dopravný analytik Jozef Drahovský. „Doprava sa nemá riešiť až po kolaudácii. Sú mestá, kde nedovolili výstavbu ďalších budov bez dostatočného počtu parkovacích miest."
Drahovský tvrdí, že norma okolo roku 1989 bola na päť bytov jedno parkovacie miesto. Dnes je štandardnou požiadavka na jeden byt jedno parkovacie miesto. Podľa analytika obce namiesto toho, aby rozširovali možnosti parkovania, ich naopak zablokujú. „Existujúce parkoviská, ktoré boli vybudované v rámci komplexnej výstavby, obce predávajú súkromným firmám, čo situáciu zhoršuje."
Ani vyhradené parkovanie nie je riešením, každý si totiž začne obsadzovať dve miesta - jedno v práci a jedno pred domom, môže to viesť k úplnému kolapsu s parkovaním.
MHD verzus osobná doprava
Ideálny podiel individuálnej automobilovej dopravy a mestskej hromadnej dopravy je podľa Drahovského 50 na 50, trend je však taký, aby každá rodina mala auto. MHD vie pomôcť preťaženiu ciest, ale musí byť nezávislá. V mestách ako Praha, Viedeň obyvatelia využívajú vo veľkej miere MHD a auto používajú len na nákupy alebo na cestovanie za športom do iných oblastí, kam nejazdí doprava.
Podľa hlavného architekta Štefana Šlachtu je parkovanie problém celého mesta a treba ho riešiť všeobecne. „Keď sa navrhujú podzemné garáže, všetci sa im bránia. Boli projekty na podzemné garáže na Námestí slobody, na Štúrovom námestí."
V problematických lokalitách Petržalky pripravuje podľa hovorcu Ľubomíra Andrassyho mestská časť novú organizáciu dopravy, aby sa zabránilo parkovaniu na zeleni. „Je problém s parkovaním, nebudeme však tolerovať, ak odparkované vozidlo ohrozuje bezpečnosť dopravy, alebo ak arogantný vodič zastaví krížom cez chodník." Na otázku, či by Petržalčania mali záujem o platené miesta, Andrassy odpovedal, že vlastníci áut budú musieť s takýmto vývojom počítať. „Nemáme peniaze, aby sme vyriešili bezplatné parkovanie pre všetkých."
Psychológ: Môžu za to platy
Parkovanie vo väčších mestách sa stáva pomaly činnosťou porovnateľnou s adrenalínovým športom. Problém má najmenej dve roviny: ekonomickú a urbanistickú, myslí si psychológ Štefan Matula. „Až keď sa naše štátne platy dostanú na úroveň porovnateľnú s príjmom priemerného Rakúšana, potom sa ukáže, či bol problém v našej šporovlivosti." Aj keby sa za parkovanie vyberalo raz toľko ako v súčasnosti, kapacity parkovacích miest v mestách to nerozšíri.
Riešenie je podľa Matulu v dopravnej a ekologickej výchove v školách tak, že človek platením za parkovanie napĺňa pokladnicu, z ktorej sa budú rozširovať možnosti parkovania. Obyčajný občan sa však nedá oklamať, lebo vie, že parkovacími poplatkami napĺňame kasičku toho, kto má parkovací priestor prenajatý. Parkujúci šofér platí relatívne veľkú sumu za niečo, čo má v jeho očiach oveľa menšiu hodnotu.
Michaela Kadvanová
S otvorením Eurovey sa v okolí začali problémy s parkovaním. Aj napriek tomu, že v podzemných garážach sa dá parkovať zadarmo aj tri hodiny, ľudia radšej stoja na chodníkoch.
FOTO SME - DOROTA KRÁKOVÁ
