BRATISLAVA. Pre agentúru SITA to uviedol koordinátor projektu Juraj Ondrejčík. Ide o projekt terasovitých záhrad s výhľadom na mesto, ktoré by mali vytvoriť nový park s možnosťami na rekreáciu a oddych, čím by sa zmenila kvalita života v hlavnom meste. Záhrady by sa mohli podľa vedenia mesta stať aj alternatívou k nákupným centrám. Ako jedna z možných lokalít prichádza do úvahy priestor medzi Mladou gardou cez opustený kameňolom a po rozhraní medzi vinohradmi a okrajom lesa až na Cvičnú lúku na Kamzíku. "Projekt podporili aj mestá Viedeň, Praha i Brno. Zaujíma sa oň tiež Rím, moravská Záhradnícka fakulta Mendelevovej univerzity v Brne a ďalší," povedal Ondrejčík.
Podľa primátora Prahy Pavla Béma je myšlienka vybudovať visuté záhrady pozitívnym a veľmi zaujímavým projektom pre obohatenie mesta. "Spojením urbanizovaného priestoru so zeleným masívom lesov vytvára jedinečné podmienky pre väzbu mesta na okolité krajinné prostredie," konštatuje primátor na internetovej stránke projektu www.visutezahrady.bratislava.sk. Prepojenie mestských záhrad s voľnou prírodou bude podľa neho pre Bratislavu významným činom, ktorý sa natrvalo zapíše do histórie hlavného mesta. "Aj vo Viedni predstavujú vinohrady istú nárazníkovú prechodovú zónu medzi husto zastavanými oblasťami a prírodným prostredím lesa. Za posledných sto rokov boli mnohé tieto plochy nenávratne stratené. Uvedomili sme si, že vinohrady sú kultúrnym statkom a dodávali tvár mestu. Na svete existuje veľmi veľa miest bez vína a vinohradov a len málo miest s vinohradmi," myslí si Franz Joachim Chen z viedenského magistrátu.
Podporu projektu pred časom vyjadrili aj profesijné združenia architektov – Slovenská komora architektov (SKA) aj Spolok architektov Slovenska (SAS). Architekti vítajú iniciatívu na skvalitňovanie života v hlavnom meste či tvorbu zelene. Bratislavské visuté záhrady by mali podľa nich predstavovať významný kultúrno-umelecký a záhradno-krajinársky priestor na vysokej kvalitatívnej úrovni a tiež nadregionálneho dosahu. "Základné prírodné fenomény sú v súčasnosti potlačené monotónnou výstavbou sídlisk. Ich betónová hradba siaha až po hranicu lesoparku. Medzi stavebnou štruktúrou a zeleným masívom nie je žiadny prechod," tvrdí prezident SAS Ján Bahna. "Aj týmto spôsobom možno podporovať kultúrnosť národa a dbať o kvalitu prostredia, ktoré má v spätnej väzbe kapacitu formovať nás samých, v súčasnosti, ale aj s dosahom na budúce generácie. Zároveň sa tak môže stať odkazom pre budúcnosť," myslí si zasa predseda SKA Juraj Šujan. "Veľmi si vážime podporu odbornej aj širokej verejnosti pre projekt. Je to zrejme tiež znamením, že si viacerí uvedomujú príležitosť, akú predstavuje téma reprezentatívneho parku a súčasne kultivácie zelene v rozsahu, aký na Slovensku nemá obdobu," konštatoval na margo podpory projektu architektonickou obcou Ondrejčík.
Myšlienka na vytvorenie visutých záhrad v Bratislave nie je ojedinelá. Podobné možnosti oddychu ponúkajú napríklad rímske záhrady Villa Borghese, barcelonský park Güell od Gaudího, dublinský park Phoenix, viedenský Schönbrunn či zrekonštruované staré záhrady Pražského hradu. V Bratislave sa nachádza verejná zeleň v Sade Janka Kráľa či Horskom parku, pracuje sa na vytvorení verejného parku Draždiak v Petržalke.
