Daniel Luther: Z Prešporka do Bratislavy

Na stráži

Bratislavskí čechoslováci prikladali veľký význam verejným zhromaždeniam a sprievodom. Mali preukazovať ich prítomnosť v meste, ale aj demonštrovať silu a odhodlanie brániť republiku. V tomto boli najagilnejší legionári, sokoli a armáda. Zúčastňovali sa takmer každého verejného zhromaždenia, v uniformách alebo bez nich, s odznakmi a zástavami.

Nástupy a defilé vojenskej posádky sa konali pri každej vhodnej príležitosti, napr. v čase maďarskej vojenskej ofenzívy na Esterházyho námestí, neskôr Námestí slobody (1919), na 5. výročie „vstupu Italie do vojny a uznania našej armády na veľkom námestí“ (1919), pri pohrebe M. R. Štefánika pred budovou SND (1919), na uvítanie ministra vojny Husáka na Námestí slobody (1921)...

V rámci sokolských dní (1921) sa v meste konal veľkolepý deň vojska: „zahájený bol sprievodom vojska, ktorý sa o 2. hod. odpoludnia uberal od nádražia hlavnými ulicami na sletište v Petržalke. Dlhý sprievod zahájila vojenská hudba, na čo nasledovali za sebou jednotlivé alegorické vozy: poroba, znázorňujúca zotročenie slovenského ľudu, ktorý hubený v ťažkej práci nad pluhom má nad sebou troch spupných predstaviteľov maďarskej nadvlády: grófa, žandára a úradníka... Posledná postava ženy, obklopená jasajúcim zástupom farebných dievčat a chlapcov, vysoko drží veniec dobytej slobody“.

K vojenským útvarom sa pripájali československé spolky, telovýchovné organizácie a školy. Zúčastňovali sa privítaní všetkých delegácií a návštev, ktoré zavítali do mesta, zapĺňali okolie Hlavnej stanice, ulice a námestia, boli prítomní na oslavných, smútočných či protestných zhromaždeniach a sprievodoch.
Československú jednotu mal posilňovať mýtický odkaz husitstva, ktoré sa stalo oficiálnou štátnou doktrínou 1. ČSR.

Deň upálenia Majstra Jana Husa bol pripomínaný ako štátny sviatok na celom území republiky a husitská symbolika sa využívala aj pri iných príležitostiach. V Bratislave mal sviatok zvláštnu príchuť, osobitne v nemeckom a maďarskom prostredí.

Z dobových správ je zrejmé, že ho ignorovali. V predvečer výročia 6. júla 1920 išiel sprievod s posádkovou hudbou z Námestia slobody na Kolibu, kde slávnostne zapálili veľkú hranicu, spolok Zora zaspieval husitský chorál „Ktož sú Boží bojovníci“, hudba zahrala „Hranice vzplála tam na břehu Rýna“ a, samozrejme, českú a slovenskú hymnu. V nasledujúcich rokoch sa slávnosť preniesla priamo do stredu mesta.

V roku 1924 boli Husove oslavy spojené s 500. výročím smrti Jana Žižku. Zhromaždenie bolo pri Mestskom divadle, hranica blčala z Bratislavského hradu, tri veľké ohne zapálili na pravom brehu Dunaja a výstrely z diel zahájili ohňostroj.

Vyvrcholením oslavných zhromaždení bola návšteva prezidenta T. G. Masaryka koncom septembra 1921.
Desať dní predtým prišiel do mesta čerstvý sedemdesiatnik Alois Jirásek, žijúci symbol husitskej tradície.

Pokračovanie nabudúce