Dlhé roky neplatila nájomné, až dlh vyskočil na viac ako 20-tisíc eur. Dnes jej hrozí vysťahovanie z bytu bez akejkoľvek náhrady. Doplatia na to štyri nevinné deti?
Mailové správy a esemesky plné zúfalstva nás vo februári tohto roku zaviedli do bratislavskej Petržalky k takmer 38-ročnej Lenke Boháčovej. Žene, ktorej priezvisko je vo vzťahu k realite skôr iróniou, hrozí vysťahovanie z bytu pre dlhodobé neplatenie nájmu. Odskáče si to ona, ale najmä neplnoleté deti, ktoré za nič nemôžu. Aká je šanca zvrátiť celú situáciu?
Keď mala Lenka rok, z detského domova si ju adoptovali „noví" rodičia. O svojom pôvode nevie prakticky nič. Dnes má za sebou dve neúspešné manželstvá, z ktorých pochádzajú štyri deti, z toho dve hendikepované. Skončia na ulici?
Ako si skomplikovať život...
V roku 1993 sa vydala prvýkrát. Zo vzťahu vzišli syn aj dcéra - Ondrej má dnes pätnásť rokov, Simonka trinásť. Po šiestich rokoch nasledoval rozvod, Lenka vinu pripisuje sebe aj expartnerovi. „Hlavným dôvodom boli nedorozumenia a iné názory na život a výchovu detí." Vydávala sa, lebo chcela? „Nebola to bohvieaká láska. Naši nás k svadbe donútili, bývali sme na dedine a oni to brali tak, že žiť na kôpke je neslušné."
Písal sa rok 2002 a nasledovala druhá svadba. Tentokrát prišli na svet predčasným pôrodom dvojičky, ktoré v máji oslávia osem rokov. Romanko má hydrocefalus a detskú mozgovú obrnu, nerozpráva, nechodí, je plienkovaný, spapať zvládne len rozmixovanú stravu, a ak nemá ručičky priviazané ruky k telu, poškodzuje sa. „Keď je rozviazaný, ubližuje si, trhá si uši, nos, bije sám seba...," vysvetľuje Lenka. Jeho brat sa volá Dávidko a tiež ho hendikepuje detská mozgová obrna.
S druhým manželom nežije Lenka už rok a pol, dôvodov bolo opäť viac. Okrem iného tam „boli urážky, fyzický aj psychický nátlak. Začala som sa ho báť, nemalo význam ostať spolu."
Prvý manžel dnes platí na dve deti 200 eur mesačne, druhý ani euro. Zdôvodňuje to aj tým, že potomkovia vraj nie sú jeho, hoci je ako otec zapísaný v rodných listoch. Celkový príjem domácnosti teda tvorí 200 eur výživného za prvé dve deti, opatrovateľský príspevok na Romanka vo výške približne 265 eur a prídavky na deti 66 eur. Spolu 531 eur na päť osôb, z ktorých minimálne dve potrebujú špeciálnu starostlivosť.
Prečo vôbec po zlej skúsenosti s nezodpovednosťou prvého manžela prišli na svet ďalšie dve deti? „Z toho som bola nešťastná. Druhému manželovi som povedala, že som tehotná, čakám dvojčatá a idem na interrupciu. Na kolenách ma prosil, aby sme sa vzali, že to zvládneme, že mi pomôže. Uprosil ma. Bohužiaľ som mu uverila."
Ako prísť k dvadsaťtisícovému dlhu v eurách...
Lenka žije v súčasnom byte od roku 1997. Ako je možné, že to „dopracovala" až k celkovému nedoplatku 20 568 eur (takmer 620 tisíc korún), z čoho len príslušenstvo pohľadávky tvorí 12 127 eur? Vysvetľuje to tým, že ani jeden z manželov jej nedával peniaze pravidelne a v dostatočnej výške. O platenie nájomného sa podľa jej slov nezaujímali a nepohlo nimi ani to, keď začali chodiť nedoplatky.
Prečo však platby ignorovala aj ona, a to prakticky celých 12 rokov? Situácia dozrela do takého štádia, že úrad prestal posielať akékoľvek urgencie. Ani na jednu z nich totiž nereagovala. „Mala som iné starosti. Bola som na materskej dovolenke s deťmi, na ktoré som bola naozaj sama. Bolo toho veľa." Dlh ju dnes mrzí, hanbí sa zaň a priznáva na ňom svoj podiel viny. Dôsledkom dlhoročnej nečinnosti je však list, v ktorom petržalský miestny úrad vyzval Lenku na splatenie dlhu, inak o byt bez náhrady príde.
Trinásťročná Simonka si hrozbu vysťahovania uvedomuje. Mame vinu nepripisuje: „Nemôže všetko zvládať sama. Keby mohla ísť do roboty, možno by to zvládla, ale asi sa to nedá."
Lenka sa rozplače: „Nechcem ísť na ulicu, nechcem prísť o deti." Vraví, že je ochotná dlh splácať a urobiť všetko preto, aby začala nový život. „Ničí ma to, nemôžem spávať, som psychicky na dne. Z tých dlžôb som hotová. Keby som bola sama, nájdem si podnájom, ale tu ide o deti. Nemám s nimi kam ísť..." Nájsť si prácu popri štyroch deťoch, keď minimálne dve si vyžadujú celodennú starostlivosť? Dostať v takejto situácii pôžičku? Nemožné.
Vyvstáva otázka, či by jej nemohla pomôcť blízka rodina. Podľa Lenkiných slov nemohla, vzťahy v nej sú vraj na bode mrazu: „Mama mi zomrela, s otcom spolu nekomunikujeme. Aj s bratom ma stále berú ako nejakú chudinku, ktorá si za všetko môže sama, nadávajú mi," vraví Lenka a dodáva: „Keby som dostala šancu..."
Ako požiadať o pomoc a potom ju nevyužiť...
Pokúsili sme sa jej teda tú šancu vybaviť. Dlhodobá ignorácia platenia za byt a totálne zanedbanie komunikácie s príslušným bytovým oddelením, neveštili veľkú nádej na úspech. Napriek tomu sme Lenku posadili do auta a odviezli rovno za tlačovým tajomníkom MÚ Petržalka Ľubomírom Andrassym. Oboznámil sa s jej prípadom a sľúbil pomoc. „Najdôležitejšie pri riešení takýchto problémov je, aby človek komunikoval s miestnym úradom. V Petržalke sme v minulom roku evidovali asi 300 neplatičov, dlžná suma sa vyšplhala nad 12 až 13 miliónov korún."
Andrassy prisľúbil, že pri posudzovaní bude úrad vychádzať nielen z hľadiska Lenkinho životného osudu, ale aj z hľadiska toho, že v rodine žijú štyri deti. Dodal však, že ak nebudú vidieť snahu riešiť problém, všetko skončí na súde, ktorý definitívne rozhodne o vyprataní bytu. Lenka plakala a prikyvovala. Pri odchode nám povedala, že túto šancu už nepustí.
Dohoda znela - Lenka bezodkladne začne komunikovať s úradom s cieľom hľadania riešenia, a ten nebude požadovať okamžité zaplatenie dlhu vo výške viac ako 20 tisíc eur. Tým sa zažehná hrozba vysťahovania z bytu na ulicu. Takto sme sa vo februári 2010 rozišli.
Zámerne sme počkali dva mesiace, aby sme videli, či petržalský úrad splní svoj sľub. V apríli sme Andrassyho oslovili znovu, čakali nás však nepríjemné správy. Poslal nám e-mail, že po našej návšteve Lenke odporúčali, aby navštívila starostu a vysvetlila mu aktuálnu životnú situáciu. Ten následne inicioval rokovanie pracovníkov bytového oddelenia s Lenkou, kde bola informovaná o tom, aké kroky musí podniknúť, aby mohla samospráva riešiť jej problém. O čo konkrétne šlo?
„Do konca februára tohto roku mala doručiť úradu žiadosť o obnovenie nájmu a prejaviť aj vôľu plniť si povinnosti voči mestskej časti tým, že by splatila aspoň časť dlžnej sumy a začala riadne platiť nájomné," píše Andrassy. Na našu žiadosť telefonicky upresňuje, čo si pod tým predstaviť - stačilo uhradiť aspoň jedno nájomné a trebárs 100 eur navyše ako prejav ochoty splácať dlh. Aká je realita? „... podobne ako v minulosti pani Boháčová prestala komunikovať s úradom, neurobila žiadny krok, ktorým by ukázala, že má záujem vlastnú kritickú životnú situáciu riešiť, a preto je takmer nemožné, aby mestská časť mohla v takejto situácii urobiť akákoľvek aktívny krok vpred. Na základe nečinnosti dotknutej osoby budeme musieť podať prípad na súd a žiadať súdne rozhodnutie o vyprataní bytu." Preložené do zrozumiteľnej reči, naša snaha bola zbytočná a situácia je rovnaká ako na začiatku.
U Lenky sme zisťovali, či sú vyjadrenia hovorcu pravdivé. Potvrdila ich. Na otázku, prečo teda od uzavretia dohody nezaplatila ani jedno nájomné, prečo s úradom vôbec nekomunikuje, a prečo nás nechala pracovať na prípade, ktorý sa skončil neúspechom, sme, bohužiaľ, nedostali adekvátnu odpoveď. „Chcela som, ale nestíhala som, verte mi, nevyhováram sa, zastavím sa tam budúci týždeň..." Poskytnú jej ďalšiu šancu?
Ozvalo sa nám viac čitateľov, že by chceli finančne prispieť priamo na účet mestskej časti, a tak čiastočne znížiť Lenkin dlh. Mestská časť nám poskytla číslo účtu a ďalšie údaje. Ak máte záujem pomôcť, napíšte na karol.sudor(at)smeonline.sk, údaje vám poskytneme obratom.
