BRATISLAVA. Bol súčasťou cyklu Pamäť literárnej vedy, ktorý má za cieľ pripomínať v aktuálnom výskumnom kontexte dielo a vedecký odkaz významných tvorcov modernej slovenskej literárnej vedy.
Seminár o Oskárovi Čepanovi (1925 - 1992) bol zameraný najmä na slovenskú literatúru 19. storočia a na Čepanove teoretické, ale aj výtvarné záujmy. Celkove na podujatí odznelo 9 príspevkov týkajúcich sa vedeckého a umeleckého diela Oskára Čepana, ako aj problémových okruhov literárnej historiografie.
Literárny historik a teoretik, avantgardný kritik umenia, esejista, editor, uznávaný archeológ-amatér a tvorca umeleckých koláží absolvoval gymnázium v Trnave a na Filozofickej fakulte bratislavskej univerzity vyštudoval (1949) slovenčinu a filozofiu. Celý život sa venoval výskumu v oblasti literárnej histórie a teórie v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Jeho práce z obdobia romantizmu, realizmu a medzivojnovej slovenskej literatúry patria medzi vrcholy domácej povojnovej vedy.
Oskár Čepan napísal rozsiahlu kapitolu (Rozklad romantizmu) do 3. zväzku akademických Dejín slovenskej literatúry (1965), ktorou narušil dovtedajší výklad o bezproblémovosti a názorovej monolitosti Štúrovej školy a inšpiratívnu kapitolu o próze 1935 - 1945 do 5. zväzku Dejín slovenskej literatúry (1984). Vydal syntetickú monografickú prácu o Kukučínovej próze, prácu o literatúre medzivojnového obdobia Kontúry naturizmu (1977), viaceré literárnohistorické diela, ako aj syntézu slovenského literárneho realizmu. Rozsiahle paleontologicko-neolitické zbierky a objavy, štúdie z oblasti výtvarného umenia či výtvarné koláže svedčia o univerzálnosti a zároveň integrite Čepanovej osobnosti.
V rámci projektu Zobrané diela Oskára Čepana iniciovaného Ústavom slovenskej literatúry SAV vyšli posmrtne súbory jeho štúdií Próza slovenského realizmu (2001), Literárne dejiny a literárna veda (2002) a Literárno-teoretické state (2003).
