Má PKO šancu? Dnes zatiaľ nie

Dá sa využiť možnosť zakomponovať budovy do plánovanej novej zástavby na nábreží? Áno, ak by šlo o osvieteného investora, tvrdia architekti. Kultúrne akcie sú zatiaľ zarezervované do septembra.

Dá sa využiť možnosť zakomponovať budovy do plánovanej novej zástavby na nábreží? Áno, ak by šlo o osvieteného investora, tvrdia architekti. Kultúrne akcie sú v budovách zatiaľ zarezervované do septembra. Búracie povolenie stále platí.

STARÉ MESTO. Padlo Kablo, Gumon, padol Dámsky tenisový klub v areáli Incheby. To všetko sú stavby, ktoré v Bratislave patrili k histórii mesta a hoci svojím technickým stavom nepatrili do 21. storočia, mohli sa dočkať ešte žiarivej budúcnosti.

Ich majitelia sa rozhodli pre jednoduchšie a ráznejšie riešenie: buldozéry.

Dnes to vyzerá, že takto sa bude vyvíjať aj otázka zachovania či nahradenia PKO. Na lukratívnom území pri rieke, ale zároveň v Starom Meste sa plánuje výstavba River Parku II. A investor sa nechystá zakomponovať nič z budov do nového komplexu, ako ešte v decembri oznámil Ján Krnáč z Henbury Development.

Pamiatka?

Kablo aj Gumon či Dámsky tenisový klub mali tú smolu, že hoci sa o ne zaujímali pamiatkari, nakoniec sa pamiatkami nestali. A Könyökiho domček na Lazaretskej, Jurkovičova tepláreň či Sklad č. 7 v Eurovei mali to šťastie, že ostali a sú pamiatkami.

Zdá sa, že tieto fakty spolu významne súvisia - je teda pravdepodobné, že zostali aj preto. Hoci Penta, ktorá bude obnovovať Jurkovičovu tepláreň a plánuje ju zakomponovať do novej zástavby, to popiera. Ako v minulosti oznámila, nemali záujem o deštrukciu architektonicky hodnotnej budovy. Dnes sa už koná medzinárodná architektonická súťaž na územie aj s teplárňou.

Podobne rátal s pamiatkou, Skladom č. 7, aj írsky investor v Eurovei. Obnovil budovu a dnes je tu pozoruhodný pavilón s komerčnou funkciou v rámci nábrežnej promenády.

PKO zatiaľ pamiatkou nebude, aktivisti vo februári podali podnet na Pamiatkový úrad, ten ale odvtedy ešte ani nezačal konanie.

Architekti: Je to vec vôle

Architekt Oliver Sadovský hovorí, že len čo sa nehnuteľnosť dostane do rúk investora, je všetko na ňom. „Mesto by to malo regulovať, pamiatkari vytvoriť systém ochrany, ale investor musí byť osvietený, to je základ," myslí si. Je to hlavne o vôli a peniazoch. „Chýba kultúrnosť, ľudia si nevážia genius loci."

Peter Bauer si myslí, že v zahraničí je móda zachovávať napríklad staré industriálne stavby s atmosférou. „V New Yorku sú také celé štvrte, ktoré sa prerábajú. Je úplne iné stavať na púšti v Dubaji alebo na mieste, ktorého sa už dotkla história." Z Kabla, ktoré je teraz podľa neho „pomleté na štrk" mohlo byť pozoruhodné nákupné centrum.

„Architekt nemá u nás silu presvedčiť developerov. V Prahe sa už napríklad tí istí, čo tu všetko vytnú, musia snažiť."

Otázkou možného zakomponovania novej architektúry do zachovanej historickej zástavby sa dlhodobo zaoberá jeden z ústavov Fakulty architektúry STU. V roku 1990 vzniklo samostatné študijné zameranie. Beata Polomová z tohoto ústavu hovorí, že aj v Bratislave sú úspešné príklady dobrej väzby starého a nového. Jedna z diplomantiek ústavu spracováva aktuálnu tému revitalizáciu PKO.

Dobre nám tak! Prečo? Čítajte stĺpček Lindy Vasiľovej.

Prešľapy v kauze

Pozemky sa predávali priamo, bez súťaže. Primátor sa bránil, že to v tom čase nebola povinnosť.

Budovy poslanci nepredali a magistrát o nich potichu rozhodoval.

Primátor na zachovanie PKO viackrát zmenil názor.

Petičníkov mesto nebralo vážne.

Kauza sa uzavrela narýchlo a mimo ohláseného programu zasadnutia poslancov.

Za budovy mesto nedostane nič a bude si prenajímať za milióny eur náhradu.

Náhrada už je siedma, nakoniec budovy vystrieda novostavba v River Parku II

Kde bude náhrada PKO? Na túto tému sa špekuluje už niekoľko rokov.

BRATISLAVA. Kde bude náhrada PKO? Tam, kde sa bude dať zase ľahko predať a zbúrať - vtipkuje sa o náhradách PKO v Bratislave už nejaký čas. Príčinou vtipov je vývoj hľadania vhodnej budovy v meste, ktorá by tento kultúrny stánok viac či menej dôstojne nahradila.

Ešte v roku 2005, keď sa pozemky pod PKO predávali, sa síce o osude budov veľa nevedelo, no o náhrade sa už rozprávalo vo veľkom.

Podľa mesta mohlo vzniknúť nové PKO v Národnom tenisovom centre alebo v Istropolise. Mesto v NTC kúpilo podiel, s majiteľom Istropolisu sa dokonca dohodla aj kúpa, len z nej nakoniec nič nebolo. Ďalšou v poradí bol Sklad č. 7 v Eurovei (na snímke), ktorý írsky developer Ballymore obnovil. V tom istom čase sa začalo hovoriť o dohode mesta a Henbury, že nakoniec nové PKO vznikne na nábreží na mieste pôvodného PKO. Do hry vtedy vstúpil aj Lido Park, projekt Popper Capitalu v Petržalke, ktorý chcel od mesta zaň 10 miliónov eur plus pozemky, ktoré pritom mesto už raz vlastnilo a vymenilo ich s Popperom za tie, kde sa má stavať električka.

V súvislosti s PKO sa už na meste hovorilo aj o DPOH, ktoré mesto kúpilo. Sem sa mali presunúť niektoré aktivity PKO. Ako čiastočná náhrada má vraj poslúžiť aj vynovený zimák, kde by mohli bývať kultúrne akcie.

Nakoniec v decembri prešla úplne iná alternatíva. Mesto si bude 20 rokov prenajímať sálu v River Parku II na mieste PKO spolu za asi 10 miliónov eur. (dot)

Pekáč bude tento mesiac oslavovať 55 rokov

PKO otvorili v apríli 1955. Džezáky by tu ešte mali byť aj tento rok.

BRATISLAVA. Park kultúry si okrem búrania pripomína tento mesiac aj dátum svojho slávnostného oficiálneho otvorenia.

Na ľavom brehu Dunaja funguje už totiž od roku 1955, keď ho predvečer Sviatku práce otvorili. Zábava bola určená vtedy všetkým brigádnikom, ktorí dobrovoľne a niektorí aj povinne priložili ruku k dielu.
Od začiatku premeny nábrežia v marci 1954 do konca tohto roku sa na budovaní parku ušľachtilej ľudovej zábavy, akým sa malo PKO oficiálne stať, podieľalo viac ako 35-tisíc ľudí. Záznamy hovoria aj o usilovných študentoch, ktorí prišli „pekáču“ pomôcť až z Kórey.

FOTO PRE SME - PETER PROCHÁZKA

Hoci sa PKO otvorilo v roku 1955 programom a už počas prvého roku fungovania tu prebehlo okolo 300 akcií, s výstavbou športovej, vstupnej, Estrádnej a Spoločenskej haly sa pokračovalo etapovite až do roku 1959.

Začiatky a konce
PKO si už pamätá veľa. V šesťdesiatych rokoch, keď malo z Bratislavy vzniknúť mesto veľtrhov, sa v tunajších pavilónoch začali napríklad organizovať veľtrhy. Neskôr sa rozhodlo o ich presunutí na druhú stranu Dunaja do Incheby.

Krátko po otvorení v PKO začala svoju históriu chýrna Tanečná škola PKO, sídlila tu do roku 2004. Tunajší parket stále patrí k najväčším na Slovensku a údajne aj v strednej Európe.

Ďalší začiatok a koniec súvisí napríklad s tunajším lunaparkom, patril k športovému oddeleniu PKO či Ružovou záhradou s minigolfom a soškami dejateľov.

Džezáky by mali byť
Svoj začiatok v šesťdesiatom šiestom tu zažila aj Bratislavská lýra – obľúbený festival populárnej piesne. Jej prvým víťazom bol „božský Kája“ Gott s pesničkou Mám rozprávkový dom.

PKO je späté aj so zrodom najväčšieho džezového festivalu na Slovensku – Bratislavské jazzové dni. Tento rok ho čaká už 36. ročník. Hlavný organizátor festivalu Peter Lipa hovorí, že ak sa nič nestane, mali by byť džezáky aj túto jeseň na ich klasickom mieste, v PKO.
Lucia Tkáčiková © SME