Elegán Twisťák. Jeden z najväčších elegánov korza bol občianskym menom Vinco Stojka. Veľmi si potrpel na zovňajšok a obliekal sa podľa módnych trendov, jeho krajčírom bol pán Ditrich. Jeho druhou láskou bol twist. Bol prvý, ktorý začal nosiť takzvané zvoňáky, dolu rozšírené nohavice, neskôr na jeho počesť premenované na twisťáky.
Pochádzal zo široko rozvetvenej rodiny. Bol blízkym príbuzným bratislavského vajdu, na čom si dosť zakladal. Už vtedy fungovala mafia, ktorá dovážala úzkoprofilový tovar z Maďarska, Poľska ba i kapitalistickej cudziny. Mali dobré obchodné kontakty. Vychyteným obchodným artiklom boli digitálky. Vinco netrpel núdzou, hoci nikdy nepracoval. V kolónke zamestnanie v občianskom preukaze mal uvedené invalid, čo bolo v tom čase pomerne časté zamestnanie.
Frajer Šaman. Dvojica Šaman a Čviro mala povesť najlepších baličov. Šaman bol z tejto dvojice dominantnejší typ. Permanentným, trocha ironickým úsmevom dával najavo, že vie niečo, o čom nemáte ani potuchy. Ťažký frajer, idol žien, klamár, dobrodruh. Vravel si Šaman. Patril do kategórie korzových opaľovačov. Bez mihnutia oka vedel nežne luhať ženám („aj bez toho mejkapu si krásna“), aj keď mala jeho „obeť“ kruhy pod očami a vlasy strapaté ako ježibaba. Podľa jeho vlastných slov pre neho nežné pohlavie predstavovalo pľuvadlo citov. Skrátka, balič ako vyšitý. Nebol z rodu dotieravých, kočky ho považovali za toho „najúžasnejšieho“, zobali mu z ruky.
Balenie v jeho podaní, to bola každodenná rutina. Na balenie sa pozeral ako na hru, seba videl ako schopného a príťažlivého chlapíka. Mal dobrú rétoriku, rovnako promiskuitný vo vzťahu k slovám, ako aj k ženám. Dokázal balamutiť rečami. Ja som nikdy nepatril ku klasickým baličom či zvodcom. V bare ani na ulici by som ženu nedokázal osloviť. V tomto smere Šaman predstavoval nedosiahnuteľný vzor. Stále hľadal nové a nové inšpirácie, až sa zdalo, že nehľadel ani tak na kvalitu ako kvantitu.
Štefan Buga. Syn známeho hudobníka rovnakého mena. Jeho otec patril do plejády legendárnych primášov: Max Tatár, Ján Orgován, Béla Piťo, Štefan Buga, Ladislav Čikóš, Eugen Farkaš, Dezider Cibuľka a Juraj Móži. Hrávali väčšinou v Rakúsku. Otec Štefana Bugu mal stále angažmán v Burgenlande, odkiaľ si doviezol papagája s menom Lórika, ktorý stál údajne päťtisíc šilingov. Lórika komunikovala po nemecky, pískala, tancovala a mala rada čokoládu Milku. U nás sa dala kúpiť len v Tuzexe.
Každý chcel na korze niečím ohúriť ostatných. Mladý Buga bol najoriginálnejší. Po korze sa premával s Lórikou na pleci, ktorá škriekala: „Schokolade, Schokolade.“ Bol to zaujímavý pohľad, na pleci vrieskal papagáj a v ruke tranzistor. Nie obyčajný tranzistor Tesla, ale veľký červený z Rakúska. Zvuky papagája sa prelínali so zvukom tranzistora. Papagája mu nikto nezávidel, ale ten tranzistor....
Frico Falb. Frico bol stredobodom nášho malého bigbítového vesmíru. Bol znalcom bigbítu a veľkým nahrávačom. Býval v centre mesta na Veternej ulici v dome, ktorý už nestojí. Mal vlastnú izbu so zvláštnym vchodom priamo z dvora. Bolo to, akoby mal svoj byt. Všetci sme mu závideli. Interiér izby mám dodnes pred očami. Všade obrázky Elvisa, Cliffa a ďalších velikánov, platne, pásky, magnetofóny a gramofón. Mal rodinu v Nemecku, takže o platne nemal núdzu. Z plafónu visela cez celú miestnosť vojenská maskovacia sieť pripomínajúca rybársku. Človek mal pocit, že je v nejakej rybárskej krčme, ktorej majiteľ je vyznávačom rokenrolu.
U Frica neustále hrala hudba, ktorú sme milovali. Vždy tam niekto bol, viedli sa reči o hudbe a všetkom možnom. Bohužiaľ, táto komunita neušla pozornosti eštebákov, s ktorými mal Frico časté opletačky.
Mal prehľad, kto má aké platne, kto ich požičiava a s kým sú ťažkosti.
Bol dispečerom bratislavského nahrávania, ktoré bolo vtedy veľmi rozšírené a bolo jediným spôsobom, ako sa dostať k hudbe, ktorú sme počúvali. Uvádzal aj Hudbu pri sviečkach v Astorke, kde sa púšťali skladby s komentárom. Neskôr sa konali podobné programy v Divadle hudby.
Pomerne skoro sa šťastne oženil a mal dieťa. Ak by to bol chlapec, volal by sa Elvis. Narodila sa mu však dcéra a dostala meno Brenda po známej anglickej speváčke Brende Lee, ktorej sa hovorilo Elvis v sukni.
Pokračovanie nabudúce
