Jazykový Babylon
Vynútená či úprimná snaha starých Prešpurákov používať štátny jazyk mala za následok vývin osobitej reči: „bratislavská reč je zvláštny nový jazykový útvar, ktorý Nemci a Maďari vydávajú za slovenčinu. V Bratislave sú touto novou rečou, ktorá nemá nič spoločné ani s esperantom ani s volapükom, napísané takmer všetky firmy, nápisy a jedálne lístky v reštauráciách a väčšina úradných prípisov a oznamov mestských a listov súkromných prešpurských podnikateľov... Je to celkom nová reč, ktorá vznikla miešaním slovenčiny a češtiny s maďarčinou, nemčinou, hebrejčinou, esperantom a so židovským žargónom bratislavského podhradia.“
Takou rečou hovorili obchodníci, predavači, čašníci a vôbec väčšina nemecko-maďarského obyvateľstva. Úradné listiny či jedálne lístky obsahovali množstvo chýb, ktoré sa hodnotili niekedy ako zdroj zábavy, častejšie však ako neochota, ba až úmyselné znevažovanie štátneho jazyka.
V Bratislavskom denníku v roku 1920 ako príklad sa spomínajú nápisy, ktoré vraj musel robiť nejaký „lakýrník - humorista a které obecenstvo baví, jako na příklad: Voda na hubu (ústní vodička), Obchod smiešneho tovaru, Parná pranica (parní prádelna).“
Ešte v roku 1924 bol vraj v hostinci u Lerchnera na Suchom mýte takýto jedálny lístok: „Grížova noky. Pelevku z mozič. Hovädzi máso z om. Vepřove rizek. Rajč. Brambur. Močnik. Jáblkove rizky. Kvetág s Máslom. Smážene Kuře. Huzí játra. Panenská pečenko. Telecí pleča. Börkölt. Hub. Telč. Penko. Plnená páprka.“
V reštaurácii Carlton „majú jedálny lístok tlačený takou hanebnou slovenčinou, že je to naozaj škandál. Sú na ňom napr. takéto pokrmy: Vídeňsky Skyva (rízek), Letošní kačice pečienka, Teľacia vtaček s jemnym privarkom, Udené bravčové jazyk so zemiakmi kašu, Topfenhaluška...“
Názvy ulíc a námestí sa menili spolu s politickými vetrami. Zaujímavé sú však tie, ktoré sa zmenili najprirodzenejším spôsobom, v reči obyvateľov. Z Alt Stadt sa stalo Staré Mesto, z Oberufer (Ober Ufer) sa stala „Feriba“ (neskorší Prievoz), Brenner sa udržiaval dosť dlho, až sa presadil názov, ktorý je jeho jednoduchým prekladom – Pálenisko. Alebo Rosenheim – Ružinov.
Na Schlossbergu sa nižšej strane začalo hovoriť „Podhradie“, na Hausbergu budovanej vilovej štvrti najprv „Hausbergle“ a potom „Červený kríž“, ktorý tam skutočne aj stál. Luxusnej časti mesta, ktorá postupne rástla v bývalých záhradách a vinohradoch, sa orientačne hovorilo „nad Štefánkou“ alebo „nad Palisádami“. Z Fürstenalle bol najprv „Firšnál“, ale túto prašnú plochu, využívanú na jarmočné podujatia a veľké zhromaždenia, nazvali Česi „Sahara“, hoci oficiálne to už bolo Námestie slobody.
Staré názvy Zukermandl a Weidritz sa začali vytrácať zo slovníka až neskôr a neprirodzeným spôsobom, pretože tieto menšie územné celky pri Dunaji zbúrali. (Krátené)
Pokračovanie nabudúce
Autor: Daniel Luther
