Vďaka ochranárom v decembri mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenie, ktorým zastavilo do konca marca výruby v bratislavskom lesnom parku – ale len „v priamom okolí rekreačných oblastí a ciest“. Poslanci mestského zastupiteľstva 12. marca uskutočnili v lokalite prieskum. Na májovom zastupiteľstve dostanú jeho výsledky. Podľa prieskumu je na Železnej studničke všetko v poriadku, dodržiava sa lesný hospodársky plán. Na poslancoch bude, či zákaz ťažby predĺžia, alebo ustúpia.
Čo hovorí riaditeľ Mestských lesov Pavol Sečkár a čo na to ekológovia:
– Podľa Sečkára sa nerúbu v lesoparku holoruby, ale doruby: „Najskôr urobíme rozvoľňovací výrub, keď vyrúbeme niekoľko jedincov, potom robíme len dorub, po ňom vznikne to nepekné, čo dnes na Železnej studničke kritizujú ochranári. Medzičasom však už na ploche rastú nové dreviny.“
– Podľa ochrancov sa na Železnej studničke rúbe holorubným spôsobom. Po ňom zostávajú holé pásy úplne bez stromov. Lesy majú na jednotlivých plochách približne rovnaký vek, keďže vznikli v dôsledku rovnakého hospodárenia ako dnes. Ak nechceme monokultúrne lesy s rovnakým vekom stromov, bolo by treba les postupne obmieňať, aby sa zvýšila druhová pestrosť a vekové rozpätie. To však znamená iné hospodárenie. Holorubný spôsob by sa mal nahradiť citlivým prebierkovým, ktorý umožní rast nových stromov v miestach, kde doteraz nemohli vyrásť.
– Pokiaľ ide o nové dreviny, ochranári sa na vlastné oči presvedčili – na holých plochách sú nasadené malé, najviac 30-centimetrové smreky, niektoré vysychajú. Smreky pritom v týchto pásmach – v nížinách nie sú prirodzené. Ich jedinou výhodou je, že rýchlo rastú. Ak sa však všade nasadí monokultúrny les – len smrekový, bude menej odolný proti škodcom aj kalamitám. Na starých holoruboch stromy takmer nerastú, len kríky.
– Podľa Sečkára lesníkom dovoľuje lesný hospodársky plán odkryť až 320 hektárov lesa, ale vyťažia oveľa menej – len 102 hektárov. Podľa predsedu komisie životného prostredia Antona Beleša je takéto hospodárenie nevyhnutné aj v rekreačných lesoch, pretože staré stromy treba nahrádzať novými, sú slabé, neodolajú zlému počasiu, môžu ohroziť ľudí a ich drevo „už nie je vhodné ani na celulózu“.
– Nerúbu sa len staré stromy, stačí sa pozrieť na pne, podľa toho sa dá určiť, že drvivá väčšina stromov mala vek sotva sto rokov. Z pňov tiež vidno, že boli vyrúbané stromy v skvelom zdravotnom stave.
– Staré stromy neohrozujú životy, je to menej pravdepodobné ako havária v centre mesta. Ak stromy padnú, tak za mimoriadne veterného počasia, keď sa po hore nikto nemotá. Ak strom padne a treba ho odtiahnuť, dá sa to urobiť pomocou koňa bez rozbahnenia cesty. Kalamita pritom nehrozí, ak lesník preventívne sleduje porasty, choré jedince postupne vyťaží, les sa presvetľuje, až napokon nemá veterná smršť čo vyvrátiť. Takto možno pestovať kontinuálny les.
