V piatok 26. marca 1943 prijal snem nový branný zákon, na návštevu Bratislavy prišiel „generálny guvernér pre obsadené poľské územia, ku ktorým sa neskôr pripojili aj kraje získané od ZSSR. Dr. Frankovi sa podarilo do týchto krajov zaviesť príkladný poriadok a pod jeho skúsenou rukou sa tu buduje nový, rozkvitajúci útvar, ktorý v rámci Veľkonemeckej ríše bude platným členom novej Európy“.
Denník Slovák sa zaoberal nielen politikou, ale aj športom: „Máme veľa dobrých a slušných športovcov, ktorí nehľadia na svoj zovňajšok a vzbudzujú – aj pri športových výkonoch – dojem barových tanečníkov a žigolíkov. Myslíme pritom na frizúry. Pri každom futbalovom zápase vidíte na ihrisku niekoľkých takýchto „fešákov“.
Títo dlhovlasí chlapci sa podobajú všetkému možnému, len športovcom nie. A vidíme to nielen na futbalových zápasoch, ale aj v ostatných športových odboroch: hokej, box, basketbal atď. Tí, ktorých sa to týka, mali by vedieť, že táto dlhovlasosť je neslušná, ba odporná, esteticky nepekná, pre aktívneho športovca nezdravá a aj – čo je najhlavnejšie – nepraktická a je prekážkou dobrého výkonu.
Predstavte si futbalistu, ktorý si každú chvíľku siaha na frizúru a trápi sa všetkými možnými posunkami, aby si frizúru upravil, aby mu vlasy nepadali stále do očú. Pozoroval som, že jeden ináč dobrý boxer bol knokautovaný práve vo chvíli, keď si predlaktím vlasy chcel odhrnúť.
Športovec len vtedy imponuje, keď okrem svojich schopností dbá aj o svoj športovský a sparťanský zovňajšok.“