Všetci, čo zažili vynútené prvomájové sprievody, si pri tomto dni nevedia spomenúť na nič iné. Napriek tomu dnes ožívajú skôr ľudové tradície so stavaním mája a prvomájovými veselicami. FOTO – ARCHÍV
nejaký ten majáles, ale aj to sa väčšinou u nás zmenilo na totálnu opileckú frašku. Ale Prvý máj je príjemný tým, že sa už pomaličky dá ísť do prírody a realizovať tú príjemnejšiu májovú pranostiku, že máj je lásky čas.“
ANNA ŠIŠKOVÁ, herečka: „Prvý máj, to sú, samozrejme, spomienky na prvomájový sprievod, ktorý som zažívala v detstve, ale 1. máj, to je hlavne spomienka – u nás na strednom Slovensku boli väčšinou rozkvitnuté čerešne – a hovorí sa, že na 1. mája by sa mali tí, ktorí sa ľúbia, pobozkať pod čerešňou. Ja sama na to niekedy zabudnem.“
ĽUBO ROMAN, predseda VÚC: „Prvý máj stále vo mne evokuje Sviatok práce, nemôžem sa toho zbaviť. Nikdy som nechápal, prečo pracujúci musia ísť do ulíc za papalášmi sediacimi na tribúne, prečo to nie je naopak. Chcel som raz zažiť opačnú situáciu, keď obyčajní ľudia budú sedieť doma, pozerať von z okna a po uliciach bude chodiť tribúna naložená na nákladnom aute. Na nej budú sedieť všetci papaláši.“
ZUZANA MAURÉRY, herečka, speváčka: „Ja som ešte z tej mávadlovskej generácie. Takže to vo mne evokuje presne to, ale s tým – Ježiš, bude 1. máj, ako sa z neho uliať. Kam namiesto toho mávania zmizneme.“
(haj, dro)
