Starý zvyk hovorí, že ak sa dvaja zamilovaní pobozkajú pod rozkvitnutou čerešňou 1. mája, budú celý život spolu šťastní. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Na prvého mája sa v bratislavských mestských častiach budú stavať máje. Po dlhoročnej tradícii prvomájových sprievodov sa tak zdá, že sa ľudia rozhodli vrátiť k ľudovým tradíciám, hoci niekedy vyznievajú trochu absurdne, najmä vtedy, keď sa máje stavajú na sídliskách medzi panelákmi.
V minulosti sa stavali máje vo všetkých bratislavských mestských častiach. Najväčšie a najkrajšie stávali pred krčmou.
Mládenci v predvečer prvého mája prinášali do dediny smreky a jedle, olúpali kôru a ozdobili zelený vrcholec. Vo Vajnoroch pridali k stuhám na vrcholci a ozdobám z krepového papiera aj fľašu vína alebo pálenky. Keď vajnorská mládež postavila máj pred krčmou, zabávalo sa a tancovalo pod ním a chlapci si merali sily. „Každý sa usiloval vyšplhať na vrchol mája a dosiahnuť fľašu vína. Keďže kôru kmeňa predtým odstránili, nebolo to ľahké. Komu sa to podarilo, bol hrdinom v očiach celého kolektívu,“ píše Tatiana Neumannová v monografii Vajnory.
V Devínskej Novej Vsi to mala mládež vymyslené lepšie, máj stavali skupiny mládencov pred svoje obľúbené krčmy a krčmár im za to zadarmo nalieval pálenku alebo im venoval aj súdok piva. „Po dvoch či troch týždňoch mládenci máj zvalili, predali niekomu na stavebné účely a peniaze spoločne prepili,“ píše Zita Škovierová v monografii o Devínskej Novej Vsi.
Sporadicky sa v Bratislave stavali máje aj vo dvoroch dievčeniec, ktoré to brali ako veľké vyznanie.
Máje boli oveľa menšie ako tie pred krčmami či dôležitými domami v dedine – farárovým či richtárovým. Občas si však mládenci urobili žart – dievčaťu, ktoré chceli nahnevať, postavili máj do komína.
Máje sa stavali vo všetkých častiach. Počas celého mesiaca boli potom miestom zábav a tancovačiek. V Rači sa máje stavali aj počas komunizmu. Vtedy družstevníci museli stavať máj pred Vinárskymi závodmi. (haj)
