Samospráva by mala rozhodnúť o skrátení prevádzkovej doby salóna Messalina najneskôr po veľkonočných sviatkoch.
PETRŽALKA. Erotickému salónu Messalina Club v Sade Janka Kráľa hrozí záverečná o polnoci. Teraz je klub otvorený od 19.00 do 6.00. Správne konanie o obmedzení prevádzkových hodín obnovila Petržalka minulú stredu po mesačnej prestávke.
Povolenie zatvárať o 6.00 má salón ešte z čias, keď starostoval Anton Doktorov. Povolenie je na neurčito. Teraz Petržalka schvaľuje prevádzku podnikov na dva roky alebo na rok, v prípade problematických prevádzok aj na kratšie. Ako jediný má teda salón pravidlá, ktoré už neplatia. Andrassy tvrdí, že sa to nedá zmeniť, lebo súčasné nariadenie nemôže spätne ovplyvniť staršie povolenia.
O zmene prevádzkových hodín vydá mestská časť rozhodnutie do tridsiatich dní, povedal Andrassy.
Samospráva môže zmeniť prevádzkový čas podniku, ak si to vyžaduje verejný záujem. Starosta Milan Ftáčnik by potom rozhodnutie mohol zdôvodniť verejným záujmom, ktorý má samospráva obhajovať. Starosta za prejav tohto záujmu považuje petície a sťažnosti občanov na Messalinu.
Môže sa odvolať
Andrassy tvrdí, že ak aj mestská časť dosiahne skrátenie prevádzky, majiteľ salóna sa môže odvolať.
O spore možno bude musieť rozhodnúť súd. Andrassy povedal, že by to bol precedens. „Súd by určil, do akej miery sa samospráva môže v rozhodovaní opierať o verejný záujem.“
Boj proti masážnemu salónu Messalina začala občianska iniciatíva Vráťme dôstojnosť Sadu Janka Kráľa. Tá sa domnieva, že ide o závažný morálny problém Bratislavy a snaží sa o zrušenie prevádzky.
Aktivistom sa nepáči, že zariadenie je v chránenom Sade Janka Kráľa. „Erotický salón v národnej kultúrnej pamiatke je v rozpore s verejným záujmom a s dobrými mravmi,“ povedal Oliver Kríž, hovorca iniciatívy a mestský poslanec.
Erotika do sadu nepatrí
Iniciatíva vznikla na jar minulého roka a jej cieľom je zrušenie erotického klubu v najstaršom verejnom parku v strednej Európe. „Obmedzenie prevádzkových hodín budeme považovať iba za čiastočný úspech,“ povedal Kríž. Podľa neho verejný dom v sade poskytovaním platených sexuálnych služieb „prekračuje prah citlivosti slušných občanov“. Kríž tvrdí, že petržalskému úradu odovzdali 73 písomných sťažností, 39 sťažností, ktoré boli podané cez internet a 476 petičných podpisov.
Iniciatíva začiatkom februára informovala listom majiteľa, že mesto v rozpočte vyčlenilo z rezervného fondu 300-tisíc eur na prípadné odkúpenie budovy. Park by mal podľa Kríža slúžiť ľuďom, a nie majiteľovi salónu. Namiesto neho by tu mohla byť pobočka mestského informačného centra, čitáreň alebo cukráreň a na kultúrne a spoločenské podujatia by sa dal využívať aj priľahlý amfiteáter.
Petržalská samospráva investuje do revitalizácie Sadu Janka Kráľa ročne desiatky tisíc eur. Podľa Andrassyho má preto právo presadzovať svoje požiadavky na prevádzky, ktoré v tomto priestore pôsobia.
Hoci miestny úrad podporuje iniciatívu a s pôsobiskom salóna nesúhlasí, Andrassy priznáva, že mu nemá čo vytknúť. „Neriešili sme tam narušenie verejného poriadku ani trestné činy.“
Právo verzus etika
Majiteľ salóna zo sadu odísť nechce, odvoláva sa na to, že spĺňa všetky zákonné podmienky na svoju živnosť.
To, že majiteľ salóna neporušuje živnostenský zákon, vlani potvrdil aj Obvodný úrad v Bratislave.
Skonštatoval, že činnosť salóna „vychádza zo všeobecných morálnych zásad demokratickej spoločnosti a je spoločensky akceptovateľná“.
„Pokiaľ klient podniká v súlade so zákonom a neporušuje predpisy, tak podniká v súlade s verejným záujmom,“ tvrdí advokát Peter Schmidl, ktorý prevádzkovateľa klubu zastupuje. Starosta Ftáčnik podľa neho nemá podnet na obmedzenie prevádzky, pretože to nikto nežiada.
„Iniciatíva chce dostať salón zo sadu, jej zástupcovia to jasne povedali,“ tvrdí Schmidl.
Priebeh kauzy
Majiteľ erotického salónu Messalina získal budovu v Sade Janka Kráľa v roku 1994 za asi 149-tisíc eur.
Na povolenie prevádzky erotického salóna vtedy stačilo len ohlásiť živnosť.
Povolenie prevádzkovej doby od 19.00 do 6.00 platné na neurčito odobril vtedajší starosta Petržalky Anton Doktorov. V rozhovore pre SME povedal, že to bol bežný postup.
V roku 2000 ponúkol majiteľ vtedajšiemu starostovi Vladimírovi Bajanovi odkúpenie budovy za takmer pol milióna eur, pred troma rokmi už sumu v ponuke pre mesto zvýšil skoro na milión eur.
Mesto vyčlenilo v rozpočte na odkúpenie budovy 300-tisíc eur.
Petržalka minulý rok obmedzila prístup áut k erotickému klubu, osadila okolo neho mechanické zábrany. Na zákaz vjazdu do Sadu Janka Kráľa upozorňujú aj dopravné značky. Prevádzkovateľovi tiež zakázali reklamné pútače.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
V sade sa darí ginku aj sekvoji
Park je od roku 1963 zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Mohutné cenné stromy a etážové kroviny dopĺňa drobná architektúra.
PETRŽALKA. Sad Janka Kráľa je dnes jediným podobne rozsiahlym parkom v meste. Bol založený v rokoch 1774 až 1976, keď sa obyvatelia Bratislavy rozhodli premeniť prímestský lužný les na verejný park.
Park vznikol na pravom brehu Dunaja a poskytoval zaujímavé vyhliadky na mesto.
Sad Janka Kráľa sa stal prvým verejným parkom v strednej Európe. „Odjakživa slúžil širokej verejnosti, preto ani nebol nikdy oplotený,“ povedal Ľubomír Andrassy, hovorca Petržalky.
V lužnom lese sa vybudovali aleje, ktoré mali tvar osemramennej hviezdy. Park pomenovali podľa usporiadania chodníkov Sternallee Hviezdicová aleja. Jednotlivé aleje tvorcovia pomenovali podľa dominantnej dreviny. Bola tu aleja brestová, jaseňová, javorová, vŕbová a po dve topoľové a jelšové. Park sa upravoval postupne, k veľkolepej prestavbe došlo až v tridsiatych rokoch 19. storočia.
Dnes v parku rastie okolo 2500 drevín. Nájdeme tu aj viacero vzácnych stromov. Oproti soche Janka Kráľa napríklad rastie ginko dvojlaločné, pri detskom ihrisku sú vyše dvestoročné platany aj maklura oranžová či metasekvoja čínska.
Typickým prvkom v sade sú oddelené malé priestory kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zvieratníka. Kruhy sú doplnené aj výsadbou letničiek.
Michaela Kadvanová
Vlani revitalizovala Petržalka časť parku pri soche Janka Kráľa. Sú tu nové lavičky, koše a zámková dlažba. Obnoviť sa majú aj zvieratníky, oddychové zóny či verejné osvetlenie.
FOTO – ARCHÍV SME
Vežička je pamiatkou
Jedinečný záhradný altánok bol pôvodne vežou františkánskeho kostola.
PETRŽALKA. Gotická veža z františkánskeho kostola, ktorá slúži ako záhradný altánok, sa dostala do Sadu Janka Kráľa po zemetrasení v 19. storočí. Vežu vytvoril Michael Chnab, začiatkom 15. storočia ju umiestnili nad krížovou chodbou na južnej stene františkánskeho kostola v Starom Meste.
Pri zemetrasení v roku 1897 sa veža poškodila a padla. Nechceli ju však zničiť, preto sa rozhodlo, že sa zachová a premiestnili ju do sadu. Poškodenú časť veže nahradila neogotická nadstavba architekta Friedricha Schuleka.
Michaela Kadvanová
Veža v parku slúži ako špecifický orientačný bod a je obľúbeným miestom stretávania.
FOTO – ARCHÍV SME
