Prešporská vzbura
Uhorskí vlastenci ani maďarská vláda sa nevzdávali. Na 12. februára 1919 bolo ohlásené verejné zhromaždenie, na ktorom sa mala prijať spoločná rezolúcia obyvateľstva mesta.
Skutočnosť však bola zložitejšia. Na maďarskom brehu Dunaja sa sústreďovalo vojsko, ktoré malo na znamenie demonštrantov obsadiť mesto. Vojenské veliteľstvo preto posilnilo obranu dunajského mosta a nábrežia. Zhromaždenie sa uskutočnilo na Vilmos II. Németh esászár-tér, dnešnom Námestí SNP. Na kandelábri zaviala maďarská zástava a ľud skandoval „Éljen a Magyarország!“ Keď tam na automobile prišiel plk. Barecca, dav skandoval „Éljen Barecca!“ Jeden z legionárov Bareccu udrel pažbou a zranil ho. Došlo k roztržke s hliadkujúcimi a prizerajúcimi vojakmi, ktorých dav napadol a bil palicami. Na varovný výstrel sa ozvali výstrely z okien.
Nato prišli vojaci z kasární a streľbou rozohnali demonštráciu. Ulice boli okamžite obsadené vojskom a na mesto Prešporok, obec Karlsdorf a Račišdorf bolo vyhlásené stanné právo. Pokus o prevrat sa nevydaril, no vyžiadal si osem mŕtvych, 29 ťažko a 63 ľahko ranených. Legionár Doležal poslal rodičom do Juliánova pri Brne pohľadnicu: „Bylo zde povstání, civili stříleli z oken na vojsko... Teď musíme chodit po dvou-třech. Už bych rád jinam, je to tu nahnutý.“
Demonštranti chceli spoločne vydať memorandum, ktoré plánovali odovzdať zástupcom vojsk Dohody. To sa nepodarilo, preto jeho text uverejnili v Pressburger Zeitung.
Je to protest proti pripojeniu mesta k Československu, v ktorom sa uvádzajú aj hlavné výhrady voči novej moci: nariadenie o zmene úradnej reči, prepúšťanie štátnych zamestnancov, vyžadovanie prísahy vernosti republike, obmedzovanie slobodného šírenia slova (predaja rakúskych a maďarských novín), zatvorenie univerzity, internovanie predstaviteľov univerzity a robotníctva, zásahy do súkromného vlastníctva... ale aj spôsobenie nedostatku a drahoty.
Najdôležitejšou požiadavkou bolo „prianie nemecko-maďarsko-slovenského obyvateľstva uplatniť právo sebaurčenia prostredníctvom hlasovania ľudu“.
V čom asi tkvelo ich presvedčenie, že prípadné referendum s istotou vyhrajú? Prešporskí Nemci a Maďari spoločne sa cítili podvedení a ohrození. Považovali sa za domorodých, pôvodných obyvateľov. Dr. J. J. Skalský poznamenal, že „celé staré obyvateľstvo Bratislavy bolo už za Uhorska zvláštnym svojráznym národom pre seba, národnostne nevyhranení kraxlhuberi, Prešporčania“.
Pokračovanie nabudúce
Autor: Daniel Luther
