BRATISLAVA 14. marca (SITA) - Ministerstvo zahraničných vecí SR pre krízu zatiaľ nezačalo stavať novú budovu, ktorá by mala vyrásť na Pražskej ulici v Bratislave, a aj najbližšie plány závisia od budúcoročného rozpočtu rezortu. Diplomacia je totiž jedným z ministerstiev, ktorým v tomto roku vláda najviac okresala financie zo štátneho rozpočtu, rezort preto šetrí, kde sa dá. Celkový predpokladaný investičný náklad na stavbu s projektom by mal byť asi 5,6 milióna eur. "V súčasnosti stále prebiehajú projekčné práce a práce na vydaní búracieho povolenia," povedal pre agentúru SITA hovorca ministerstva Peter Stano.
Budova na Pražskej sa stavia na základe uznesenia vlády. Je totiž potrebné vytvoriť priestory pre konzulárny odbor v súlade so schengenskými kritériami najmä v súvislosti s vydávaním víz, dobudovať priestory pre krízový manažment a centrum pomoci občanom a poskytnúť priestor aj pre Správu účelových zariadení (SÚZA) a Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Obe organizácie totiž nemajú vlastné objekty a platia nájomné. Nová budova by mala slúžiť aj na "niektoré špeciálne činnosti, ktoré ministerstvo zabezpečuje zo zákona", uviedol Stano.
Podľa materiálov z júla 2008, keď projekt schvaľovala vláda, by mala mať budova samostatný vstup. Celý projekt by mal byť dostavbou areálu, kde už rezort sídli. Ministerstvo podľa materiálu uvažuje o úplnej asanácii objektu na Pražskej ulici a postavením novej administratívnej budovy so siedmimi nadzemnými a dvoma podzemnými podlažiami. Tento objekt by mal byť prepojený so susediacou budovou na Hlbokej ulici. Uvažuje sa ďalej aj o rekonštrukcii podzemnej garáže a parkoviska na Hlbokej a rekonštrukcii kotolne.
Celková hodnota majetku ministerstva je približne 210 miliónov eur. Mnoho sa však hovorí najmä o zbytočne veľkých veľvyslanectvách. Ako vysvetlil Stano, problémy spôsobujú predovšetkým právne vzťahy k pozemkom, na ktorých stoja niektoré zastupiteľské úrady v zahraničí. Tieto dostala ešte bývala Československá socialistická republika do bezplatného užívania, pokiaľ sú využívané na diplomatické účely. "Slovenská republika k nim teda nemá vlastnícky vzťah - a táto skutočnosť zohráva podstatnú rolu pri prijímaní investičných rozhodnutí o objektoch na nich stojacich. Ide napríklad o Rusko, Indiu, Čínu..." dodal Stano.
