Už v starom Ríme, keď si vladári potrebovali získať priazeň más, platilo: panem et circenses - chlieb a hry. Platilo to aj pre šesťdesiate roky. Dôvod na oslavu sa našiel vždy. Keď to neboli narodeniny a meniny rodinných príslušníkov, tak prišli spoločné oslavy: Prvý máj, Deviaty máj (vojenské prehliadky), VOSR alebo MDŽ.
Jeden máj. K významným a veselým sviatkom patril Prvý máj. Propagandisti zo začiatku zabúdali dať do jeho názvu bodku, a tak správni humoristi vyrobili jeden máj. V predstihu sa pripravovala výzdoba tried. Na okná sme lepili holubice mieru vystrihnuté z papiera na hodinách výtvarnej výchovy. Počet vyrobených holubíc na žiaka závisel od počtu žiakov a počtu okien.
Atmosféra Sviatku práce sa nedá vymazať z pamäti. Voľakedy bývali aj alegorické vozy. Pamätám si, ako pekári na veľkom voze viezli pekárenskú pec, piekli chlieb a rozdávali ho manifestujúcim. Postupne alegorické vozy zmizli.
Účasť na prvomájovej manifestácii bola povinná, s výnimkou dôchodcov. Tí sa však na prvomájovom sprievode radi zúčastnili.
Nám mladým to veľmi nevoňalo. Učitelia či vedúci pracovníci si robili čiarky, koho zo žiakov alebo podriadených videli pochodovať v sprievode.
Ako hrdý zväzák som v roku 1963 v úplne nových tesilových nohaviciach, ktoré nedýchali, v bielej dederonovej košeli, ktorá tiež nedýchala, niesol na palici nejaké veľké zviera. Bola horúčava, potil som sa, vypil som desať malinoviek a zjedol asi dvadsať nanukov, ktoré predávali mladé kočky, čo sa učili za predavačky. Potentáti nám mávali z tribúny. Mávadlá a transparenty, portréty Lenina, Marxa, Engelsa a Gottwalda. Motiváciou niesť vlajku alebo transparent bola dlaňovka, čiže nezdanená stovka. Vyfasoval som Lenina v životnej veľkosti. Na Krížnej ulici bol stánok, kde sme si dali zopár strekov... a ja som stratil Lenina. V škole z toho boli veľké problémy, stratil som jediného Lenina v životnej veľkosti.
Našiel sa na druhý deň na križovatke na Krížnej, zapichnutý v zemi hneď vedľa značky daj prednosť v jazde.
Atmosféru sviatku dotvárali stánky s pomarančmi a iným podpultovým tovarom. Pionierske a zväzácke rovnošaty. Všetky pohostinstvá boli otvorené a podával sa alkohol. Odskočiť si zo sprievodu na pohár vínka nebol problém. Robotníci, roľníci, umelci, študenti, pionieri, zväzáci – plece pri pleci, všetci v jednom sprievode. A k tomu budovateľské piesne od rána vyrevujúce zo všetkých ampliónov lemujúcich vyzdobené ulice.
Vyvrcholenie prvomájových osláv nastalo až poobede v Petržalke, kde sa zišla celá tínedžerská Bratislava a oslavovali sme po svojom. Dali sme si cigánsku, vínko a tancovalo sa pri bigbítovej muzike. Kto sa z vážnych osobných dôvodov nemohol osláv Sviatku práce zúčastniť (smrteľná choroba), mohol sa kochať prostredníctvom televíznych prenosov a to aj z bratskej Moskvy a ďalších spriatelených krajín a miest. Program zaujímavo gradoval.
Od záberov na šťastne manifestujúce davy sme sa odrazu ocitli vo svete zločinu v relácii Kriminálna ústredňa pátra, po ktorom nasledoval príhovor riaditeľa televízie k Sviatku práce. Lepšiu dramaturgiu by nevymyslel ani Steven Spielberg!
Pokračovanie nabudúce
Počas sviatku práce milicionári oprášili uniformy.
FOTO – ARCHÍV AUTORA
