a v novembri Nové slovo informovalo: „Po oslobodení Červenou armádou sa tento útvar rozpadol a moci sa chopili ľudové orgány v jednotlivých obciach, tým skorej, že bratislavský národný výbor mal v tých dňoch prácu aj nad hlavu.
Vzhľadom na to, že SNR neuznáva zákony a vládne nariadenia bývalého fašistického režimu, vynesené po začatí Povstania, a že v jednotlivých zlúčiť sa majúcich obciach vykonávajú národné výbory ďalej nezávisle svoju právomoc, prichodí nám znova uvažovať o tom, či sa vytvorí veľká Bratislava a v akom meradle.“
Nové prúdy písali: „Keby sa malo riešiť splynutie Petržalky s Bratislavou, na tomto podklade poloha druhého mosta by mala byť na mieste, kde odbočuje petržalské rameno od hlavného toku. Už dávnejšie plánovaný železničný most, ktorý by bol mostom tretím, mohol by byť niekde za dnešným zimným prístavom.
Za zväčšenie tohto predmostia podobne dôležité sú tiež dôvody hospodársko-dopravné, ktoré už dnes jasne naznačujú, aký význam bude mať Bratislava na Dunaji pri uskutočnení plánovaného prieplavu dunajsko-odersko-labského. To viedlo čs. delegáciu na parížskej konferencii, aby vyslovila nároky na 5 obcí z Maďarska a 3 obce z Rakúska, čím by Československo získalo približne 197 kilometrov štvorcových.“
Nakoniec boli 15. októbra 1947 k Československu pripojené obce Rusovce, Jarovce a Čunovo; patrili do okresu Bratislava vidiek a od 1. januára 1972 sú súčasťou Bratislavy.
