Príchod vlády
Deň pred príchodom vládnych činiteľov vyhlásili železničiari generálny štrajk. Maďarskí zamestnanci nielenže odmietli zabezpečiť chod dopravy, ale stiahli z územia Slovenska väčšinu lokomotív a vozového parku a čo nestihli odviezť, to aspoň poškodili. V meste vyhlásili štrajk poštári, dopravcovia, šoféri, čašníci a sabotáže sa vyskytli aj v dodávkach vody a elektriny.
Cieľom bolo ochromiť mesto. Župan Zoch neskôr konštatoval, že zámerom celej akcie bolo dokázať Dohode, že Prešporok nechce k našej ríši patriť.
Podľa Františka Kulhánka cieľ bol zákernejší: „celkom dobre si to premysleli: nechceli voziť nikoho a nič, čo malo slúžiť novému štátu na Slovensku, rátali s tým, že prekazia i vozenie vojska a nového úradníctva, že nebudú roznášať poštu, slovom rátali s tým, že svojim štrajkom zničia nový štát už v zárodku“.
Aby sa tak naozaj nestalo, museli narýchlo presunúť českých železničiarov na Slovensko s príkazom obnoviť rozvoz uhlia, ktorého bol katastrofálny nedostatok.
Ráno 4. februára sa minister Šrobár so spolupracovníkmi vydal zo Žiliny vo vyzdobenom vlaku na cestu: „Na 200-kilometrovej trati bolo treba zastaviť vlak pred stanicou, preskúmať výhybky, aby sa vlak nezrazil alebo nevykoľajil, lebo do štrajku vstúpil všetok železničný personál a štrajk trval niekoľko dní, takže vlak, ktorý mal odviezť hostí do Bratislavy, mohol byť len tak vyslaný, keď sokoli sami naložili uhlie do tendra,“ spomína F. Kulhánek.
Vlak síce s meškaním, ale predsa dorazil do Prešporka. Slávnostného privítania sa zúčastnili ministri československej vlády G. Habrman, F. Staněk a F. Soukup, podpredseda Národného zhromaždenia a minister obrany F. Udržal, viedenský splnomocnenec vlády V. Tusar, veľvyslanec v Budapešti a neskorší predseda čsl. vlády M. Hodža, hlavný veliteľ vojsk oslobodzujúcich Slovensko, gen. L. Piccione s desiatkou vysokých dôstojníkov, prezidentov syn v diplomatických službách J. Masaryk, zástupcovia Veľkej Británie, Talianska, Francúzska a Japonska, súbor Národného divadla z Prahy a ďalší hostia, ale aj deputácie zo všetkých žúp Slovenska a obyčajní ľudia.
Sprievod na automobiloch smeroval špalierom legionárov a sokolov k mohutnej slávobráne. V dobovej správe sa uvádza: „Na nádraží čakalo obecenstvo z celého Slovenska, vojsko, sokoli, zástupcovia cudzích mocností, úradníctvo. Bolo i spevu, i muziky dosť, Pozsony sme v ten deň šťastlivo pochovali.“
Pokračovanie nabudúce
Autor: Daniel Luther
