Z nepokojného Pressburgu – Požoňu – Prešporka do pokojnej Bratislavy však viedla spletitá cesta.
Príchod vlády
Do hlavného mesta sa chystala prísť síce slovenská, ale iba takzvaná zemská alebo krajinská vláda, ktorú tvorili minister pre správu Slovenska dr. Vavro Šrobár a poverení referenti pre jednotlivé oblasti hospodárskeho a spoločenského života.
Samuel Zoch pripravoval veľkolepé uvítanie. Pri kaviarni Stefanie dal postaviť honosnú slávobránu so symbolmi nového štátu. Očakával účasť zástupcov všetkých dôležitých zložiek mesta, vyzdobené ulice a od zamestnávateľov uhradené pracovné voľno pre svojich pracovníkov, aby sa uvítania mohli všetci zúčastniť. A veľa lojality. Pre vedúce osobnosti, ale aj pre obyčajných občanov, ktorí dovtedy verejne deklarovali svoje uhorské vlastenectvo, to bol vážny morálny problém.
Ako prví odmietli účasť na privítaní vlády členovia senátu univerzity, následne Wittichova sociálna demokracia a ďalší. Z obáv pred úplným nezdarom i radikálnym študentstvom sa Samuel Zoch rozhodol senát rozpustiť a univerzitu na výstrahu zatvoriť. Verejnosť to prijala s pobúrením. Ako neskôr napísal, „v celom meste, ktoré prevzatie Prešporka do našej správy s takou radosťou pozdravovalo, sa nás začali strániť“.
Nedôveru vzbudzovalo aj talianske velenie vojska, ktoré až príliš dobre vychádzalo s maďarskými elitami v meste. Posádkový veliteľ Barecca žiadal, aby sa príchod zemskej vlády odložil, lebo vraj neručí za životy jej členov.
Príchod vládnych činiteľov do Prešporka bol stanovený na 4. februára 1919. Situácia bola taká zlá, že dva dni predtým sa Samuel Zoch rozhodol pre rázne kroky. Na veliteľstvo vojska napísal: „Poneváč sa v meste udiali prípady nemiestnej demonštrácie, poneváč neznámi páchatelia stŕhali ozdoby k privítaniu vlády a poneváč máme určité správy, že chystajú ďalšie demonštrácie, vyzývam Vás, aby ste na mesto Prešporok a na celú župu vyhlásili stanné právo.“
Ale o pomoc požiadal aj české sokolstvo. Napr. na starostu Sokola v Břeclavi sa obrátil slovami: „pred príchodom vlády chystajú Maďari demonštrácie a atentáty. Následkom akcií na Tešínsku bolo naše vojsko z Prešporka odvolané a my tu stojíme s malými silami. Hrozí nám, že nebudeme mať dosť síl na udržanie poriadku.
Preto by sme Vás prosili, keby ste nám poslali toľko sokolov, koľko len môžete.“ Hoci bola nedeľa, už na druhý deň poobede nastúpilo do vlakov vyše dvetisíc sokolov, aby v utorok nadránom boli v Prešporku.
Pokračovanie nabudúce
Autor: Daniel Luther
