FOTO SME - PAVOL MAJER
Na EKO-bratislavský-film prišiel svetoznámy režisér a kameraman STEVE LICHTAG LOVEČEK (na snímke). Narodil sa 4. marca 1954 v Znojme. V rokoch 1979 až 1987 žil v exile na Floride. Od roku 1995 pôsobí ako režisér filmov z podmorského sveta. V posledných rokoch získal viaceré ceny na medzinárodných filmových festivaloch. Film Charcharias Velký bílý bol nominovaný na ceny na MFF v New Yorku, Štrasburgu, Bologni a Barcelone. Steve žije v Prahe, je prezidentom FAAF International – medzinárodného festivalu dobrodružných a adrenalínových filmov a nadácie Crystal Planet, zameranej na ochranu pôvodnej flóry a fauny.
Ako ste sa dostali k filmovaniu podmorského sveta?
„Dlho som pretekal na motocykloch. Začal som cítiť, že chcem zažiť niečo vzrušujúce. Šiel som po ulici a uvidel potápačský obchod, kde som zazrel podmorské obrázky. Veľmi ma to zaujalo a povedal som si, že je to skvelé.“
Koľko máte na tele zranení?
„Vždy som mal šťastie. Mám rád skôr rany od murén ako od žralokov. Žralok ma uhryzol iba raz, a to iba omylom. Držal som v ruke rybu a on bol rýchlejší ako ja.“
Čo hovorí na nebezpečné filmovanie vaša manželka?
„Zmierila sa s tým. Vie, že pod vodou sa pohybujem dvadsať rokov a s ňou som iba desať. Zo začiatku mala trochu strach, ale teraz je to už v pohode.“
Váš kuriózny zážitok?
„Zážitkov je veľa. Spomínam si, ako som chcel urobiť záber čeľustí žraloka, aký ešte nikto nenakrútil. Mal som svoju teóriu, ako by sa to dalo urobiť. Štáb mal špeciálnu mikrokameru. Bola prepojená s káblom cez klbko, ktoré sa namotávalo na ďalší kábel, z ktorého bol záznam. Očakával som, že žralok kameru zožerie. Preto sme mali pripravené špeciálne nožnice, ktorými by sme prestrihli kábel. Kamera stála 9000 mariek. Prišiel žralok, vzal návnadu aj s kamerou, ktorá sa začala odmotávať z klbka. Pomyslel som si, že som práve prišiel o kameru. V tom ju žralok vypľul. Kamera celý čas snímala, ako je tam zrazu tma, ako padala a ako žralok odplával.“
Ktorý film je vám najbližší?
„Teraz sa všetko točí okolo filmu o žralokoch Charcharias velký bílý. Mám aj niekoľko iných tém, ktoré by som chcel nakrútiť.“
Môžete prezradiť námety na ďalšie filmy?
„Mám tri témy. Zaujímavý príbeh z jednej osady, ako sa raz za rok dedinčania vyberú uloviť jedného veľrybieho žraloka. Potom mám, samozrejme, v hlave pokračovanie o veľkom bielom žralokovi Afrike a ešte príbeh človeka, ktorý sa rozhodne postaviť si loď a ide naproti hurikánu.“
Odporúčali by ste takýto druh amatérskeho videa?
„Nemá cenu sa pred niečím zastavovať. Keď som sa rozhodol nakrúcať filmy, šiel som a nikdy nepremýšľal o tom, že by to mohlo dopadnúť zle. Človek si musí veriť.“
Môžu vaše filmy zásadne zmeniť postoj ľudí k podmorským živočíchom?
„Som presvedčený, že som dosť ovplyvnil postoj ľudí a potápačov k morskej hlbine a k jej obyvateľom. Netvrdím, že by sme všetci mali skákať do vody a pusinkovať sa so žralokmi, ale určite by sme sa mali o hlbinu viac zaujímať.“
Ako vnímate EKO-bratislavský-film a jeho publikum?
„Za tento rok som navštívil niekoľko ekologických festivalov. Reakcie ľudí na ekologické filmy sú veľmi podobné. Bratislavské publikum má väčší zmysel pre humor, čo je fantastické.“ MARCEL LINCÉNYI
