Keď spomínam na školu, často vidím pred sebou trápiacich sa spolužiakov pred tabuľou. Keď sa neučili, niektorí z toho boli zjavne zničení. Frajeri hrali, že im je to jedno. Mňa iritovali najmä tí, ktorí sa svojmu lajdáctvu ešte aj smiali.
Vedenie tohto mesta ma takisto pekne irituje. Počas niekoľkých rokov nedokázalo okrem iného postaviť takzvaný nosný dopravný systém Bratislavy - metro / električku / vlak, ktorý by rýchlo a pohodlne odviezol veľa ľudí. Tak ako v normálnych metropolách od Viedne po Lisabon.
Smutné zistenie. Na poslednom rokovaní mestských poslancov však vyvolalo len pokrčenie ramenami. Povzdych je namieste, povedal primátor.
Ku koncu roka, keď kamaráti pri vínku bilancujú, čo im osud priniesol, je možno takýto postoj prijateľný. Ale v prípade samosprávy, ktorá nie je schopná plniť svoje volebné sľuby a ktorá nakladá s verejnými financiami, je to nehoráznosť.
A čo my vieme. Možno sa nám za chrbtom naša samospráva aj zasmeje, ako sme jej naleteli.
