Prvé dni v Prešporku
Hneď začiatkom januára bolo nariadené, že sa z Prešporka musia behom troch dní vysťahovať všetci cudzinci, ktorí sú bez zamestnania a pomimo toho behom jedného týždňa všetci „haličskí prisťahovalci“. Ďalej župný úrad zakázal predaj a distribúciu budapeštianskych novín, ale aj ich vykladanie k čítaniu vo verejných miestnostiach, lebo „rozčuľujú obecenstvo nášho mesta“.
O týždeň boli zakázané aj rakúske a neskôr všetky maďarsky a nemecky píšuce noviny.
O napätej situácii napovedá obsah plagátovaných trojrečových (slovenských, nemeckých a maďarských) vyhlášok Vojenského veliteľstva mesta Prešporka obyvateľstvu, aby sa pod hrozbou vojenského súdu stránilo všetkých prejavov prudkosti a činov, ktoré by kazili verejný poriadok, upozorňujú na štvanie nečistých elementov, rozširovanie falošných správ odboja a občianskeho povstania, zastrašovanie občanov a podobne.
Napríklad z robotníckeho prostredia pochádza sťažnosť, že dôverníci miestnej robotníckej rady (maďarsko-nemeckej) sa vyhrážali československému robotníctvu vyhodením z práce a zastrelením. Ďalej bolo nariadené odovzdanie zbraní. Výsledok, iste nie dôsledne dodržaný, hovorí o celkom dobre vyzbrojenom meste:
„Odovzdalo sa, poprípade odobralo viac ako desaťtisíc poľovkových pušiek, revolverov, šablí, dýk, dlhých nožov, bajonetov a veľké množstvo munície.“
Slovenský denník uverejnil správu, podľa ktorej prešporský veliteľ Riccardo Barecca dal internovať do dvesto maďarských dôstojníkov, ktorí neposlúchli rozkaz, že nesmú chodiť po meste v uniformách. Vyhovárali sa, že si vraj nemôžu zaopatriť civilné šaty, lenže oni odmietli aj nahradiť vojenskú čiapku civilným klobúkom.
V tejto atmosfére začal župan S. Zoch pripravovať slávnostné privítanie takzvanej slovenskej vlády v Prešporku. Bolo to závažné a konfrontačné rozhodnutie ustanoviť Prešporok za hlavné mesto Slovenska. Prvé prechodné sídlo bolo v Skalici, druhé v Žiline.
Okrem toho, že mesto bolo prirodzeným centrom širokého okolia s vyspelým hospodárstvom a dostatkom vhodných budov, malo ešte niečo neobyčajne cenné. Sám T. G. Masaryk zdôraznil: „Mesto Prešporok neprináležalo vlastne ani Maďarom, práve tak, ako nám. Je to nemecké mesto. My máme ale právo naň, lebo zázemie je slovenské. My potrebujeme bezpodmienečne Dunaj.“
Pokračovanie nabudúce
Autor: Daniel Luther
