BRATISLAVA. V roku 2015 sa ľudia nebudú môcť prvýkrát previezť v železničnom tuneli popod Dunaj. Nie sú peniaze. Informácia odznela prvýkrát nahlas na utorkovom zasadnutí petržalských poslancov.
Trať sa ma nateraz robiť iba po Filiálku. Zvyšok do Petržalky až v ďalšom období pre čerpanie eurofondov.
Otázniky
financovanie koľajových tratí v Petržalke,
výsledok verejného prerokovania štúdie tratí s obyvateľmi,
časový horizont vlaku a električky,
variant tratí – môže byť povrchový, podpovrchový, estakádny alebo rozkývaný,
riešenie vplyvu tratí na okolité územie.
Témou boli koľajové trate na území mestskej časti - rozhoduje sa totiž o električke do Petržalky, ktorú plánuje mesto a ktorá má ísť cez Starý most, a zároveň o železnici zvanej TEN-T, ktorá má prepojiť európske trate na území Bratislavy.
V rámci nej má vzniknúť pod mestom a Dunajom tunel na pravý breh, kadiaľ vlaky budú premávať. Predpokladalo sa, že budú slúžiť ako istá náhrada metra. Peniaze na trať majú ísť z Európskej únie a časť má dať štát.
Diskusia o dopravnom systéme, ktorý by rýchlo a bez prekážok premiestňoval masy, tak opäť naberá nový smer.
Územné má aj tunelHoci projekt prepojenia koridorov TEN-T už má územné rozhodnutie aj s tunelom popod Dunaj, ukázalo sa, že vyfinancovať sa to nedá.
Ministerstvo dopravy a železnice to zistili až teraz, keď sa už začalo projektovanie. Ako odznelo v utorok pred poslancami, projekt tunela popod rieku je drahší, ako predpokladali. Oficiálne dnes ale ministerstvo dopravy odsunutie výstavby nepotvrdilo, oznámilo len, že "zatiaľ nebolo možné zadať projektovanie prepojenia medzi železničným tunelom a dráhou v Petržalke, keďže nebolo zrejmé, kde presne bude na Petržalskej strane vybudovaný terminál integrovanej dopravy, ktorý vlastne spojí tieto dve stavby".
Podľa dostupných informácií o etapizácii stavby rozhodol minister dopravy Ľubomír Vážny, tunel do Petržalky je dnes v období na čerpanie eurofondov v rokoch 2013 - 2020.
Musíme s tým žiť„Zbrzdí to cieľový stav, odkladá sa trvalé riešenie. Berieme to na vedomie a musíme s tým žiť," hovorí starosta Petržalky Milan Ftáčnik. Podľa neho navyše ani nevieme garantovať, že tunel sa v tomto horizonte robiť aj začne - myslia si to optimisti.
Dodáva, že momentálne je projekt koľajových tratí v Petržalke na úrovni: prvá etapa - električka, konečný stav - železnica. „O to viac je teraz dôvod hovoriť o tom, či je to ekonomické," myslí si Ftáčnik. Podľa neho petržalskí poslanci v utorok urobili dobrú vec, keď si vypočuli viaceré názory laikov i odborníkov, ktorí na zasadnutie prišli. Tam totiž napríklad odznel aj názor, že cieľový stav by mohol byť v Petržalke električka. Tému otvorila iniciatíva Lepšia doprava.
Električka ako cieľ„Železnica nie je schopná plniť úlohu nosného systému, jej trate sa vyhýbajú sídliskovým celkom. Obávam sa, že je električka aj lacnejšia. Železničná trať musí mať vyššiu únosnosť a úroveň zabezpečovacích systémov, je asi 2,5-krát drahšia ako električka. Električkové riešenie je spoľahlivé a odskúšané, nemuseli by sme experimentovať," povedal Martin Fundárek z iniciatívy.
Poslanci si jeho názor vypočuli, vo svojom stanovisku sa však vyjadrili, že súhlasia s návrhmi trás električky aj vlaku. Ideálna by bola trať pod povrchom alebo polozapustená. Štúdia by mala byť do mesiaca verejne prerokovaná.
O stanovisku mesta k štúdii má zajtra rokovať aj mesto.
Oficiálne stanovisko ministerstva dopravy
Realizácia tunela sa neodsúva. Podľa schvaľovacieho rozhodnutia MDPT SR, ktoré vychádzalo z podmienok daných štátnou expertízou MVRR SR, reálnou možnosťou výstavby a finančných zdrojov, bolo rozhodnuté, že výstavba železničného tunela popod Bratislavu (prepojenie koridorov TEN-T) bude začatá v smere od železničnej stanice Predmestie.
Je naplánované, že prvá ucelená stavebná časť od žst. Predmestie po novovybudovanú železničnú stanicu Filiálka (včítane) bude dokončená do r. 2015 a je aj finančne pokrytá zaradením do zásobníka projektov Operačného programu doprava 2007 - 2013 (OPD 2007 - 2013).
Následne bude pokračovať v smere do Petržalky popod Dunaj. Jedná sa o stavbu v zastavanom území mesta a rýchlosť výstavby je podstatne viacej limitovaná, ako výstavba šírej trate v extraviláne.
Začiatok výstavby je limitovaný v súčasnosti hlavne termínom, kedy budú vydané stavebné povolenia.
Dokumentácia pre stavebné povolenie sa dokončuje, ale pokiaľ nebudú právoplatné vydané územné rozhodnutia, nie je možné žiadať o stavebné povolenia.
Podľa posledných informácii boli proti všetkým vydaným územným rozhodnutiam podané námietky, čím sa ich správoplatnenie odsúva. Zámer MDPT SR je začať výstavbu čo najskôr. Pokial by schvaľovací proces bol bez problémov, predpokladali sme získanie stavebných povolení budúci rok a ihneď následne aj začiatok výstavby.
Peniaze na združenú investíciu ŽR a hl. mesta SR Bratislavy pracovne nazývanú Bosáková - Janíkov Dvor sú vyhradené v zásobníku projektov OPD 2007 - 2013 vo výške vyše 41 mil. EUR a po podpise spoločného stanoviska MDPT SR, Bratislavy a ŽSR k technicko-ekonomickej štúdii na túto trať musí najskôr mesto spracovať v spolupráci s ŽSR a MDPT SR projektovú dokumentáciu a následne až dôjde k realizácii.
Podľa projektovej dokumentácie bude možne definovať časový rámec výstavby. ŽSR, ako konečný príjemca pomoci z Kohézneho fondu je limitované ukončením prác najneskôr do r.2015.
Podľa návrhu spoločného stanoviska sa trať v Petržalke má stavať ako železničná (s hmotnostným obmedzením, aby ju nemohla používať nákladná doprava), ktorá bude v dočasnej prevádzke využívaná električkovou dopravou a po dokončení železničného tunela pod Bratislavou a jeho napojením na túto trať bude upravený už iba rozchod na 1435 mm (presunutím jednej koľaje) a napájacia sústava sa napojí na elektrickú sieť ŽSR. Duálny systém bude možný len špeciálnym vozidlom.
Zatiaľ nebolo možné zadať projektovanie prepojenia medzi železničným tunelom a dráhou v Petržalke, keďže nebolo zrejmé, kde presne bude na Petržalskej strane vybudovaný terminál integrovanej dopravy, ktorý vlastne spojí tieto dve stavby. Po podpise spoločného stanoviska k štúdii, bude pripravená verejná súťaž na vypracovanie projektovej dokumentácie na tento úsek.
Stanislav Jurikovič, hovorca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Rokovania v Petržalke sa zúčastnili viaceré odborné i laické iniciatívy, napríklad prišiel známy aktivista Marcel Slávik, urbanista Bohumil Kováč, Martin Kugla z občianskej iniciatívy Za efektívnu a ekologickú dopravu alebo Martin Fundárek z iniciatívy Lepšia doprava.
Predstava o náhrade metra sa rozplýva
Informáciu o tuneli popod Dunaj, ktorého realizácia sa zatiaľ odkladá, povedal na utorkovom stretnutí Tomáš Fabor, splnomocnenec primátora pre koľajové systémy aj zástupca ministerstva dopravy.
Potvrdil to aj starosta Petržalky Milan Ftáčnik a ministerstvo dopravy.
Tunel sa má robiť v rámci TEN-T. Podľa dostupných informácií sa časť popod rieku projektuje, ale stavať sa bude až v druhej etape projektu z európskych peňazí, čo môže byť až okolo roku 2020 alebo dokonca až 2022.
"Financovanie tunela je dosť posunuté, bez prepojenia zatiaľ nemá funkčnosť," povedal včera Fabor o koľajovom systéme. Tunel ako taký by mal viesť asi od Rače (Predmestia) až do Petržalky, na pravý breh. Podľa informácií od Petra Hrapka z ministerstva dopravy, ktorý na stretnutí bol, ale prepojenie koridorov bude v prvej etape aj v podzemí, no iba po Filiálku. V tejto prvej etape sa urobí aj prepojenie železníc na letisko.
Fabor zároveň pripustil, že prepojenie oboch systémov - vlaku aj električky na pravom brehu sa zatiaľ vôbec nerieši. "Nerobia sa ani projekty," povedal. Táto časť by mala byť podľa neho financovaná zo štátneho rozpočtu.
Dorota Kráková
Témy rokovania v Petržalke
financovanie koľajových tratí - TEN-T a Nosného systému MHD
aký variant električky zvoliť - či podpovrchový, estakádny alebo sčasti zapustený. Takmer všetci presadzovali iný variant ako povrchový.
či teraz trvať na tom, aby električka išla pod povrchom aj za cenu toho, že zablokujú výstavbu tratí - nech už sú akékoľvek
účasť na konaní obyvateľov ulíc, ktorých sa výstavba tratí dotkne
verejná diskusia s účasťou obyvateľov o tom, ako si trate v Petržalke predstavujú
duálnosť trate, to znamená, či bude vhodná pre vlak aj električku (rozchody tratí - 1435 a 1000 milimetrov)
či ten, kto je za mestskú električku, je automaticky proti projektu TEN-T z európskych peňazí a peňazí železníc
FOTO SME - DOROTA KRÁKOVÁ
Petržalskí poslanci rokovali o koľajových tratiach. Možnosť vyjadriť sa si nenechalo ujsť viacero občianskych iniciatív.
Čo povedali petržalskí poslanci:
"Naše rozhodovanie by malo byť slobodné, nepodliehame ani primátorovi, ani generálnemu riaditeľovi ŽSR. Požadujeme prioritne podpovrchový a sčasti zapustený variant koľajového systému."
Peter Guttman
"MHD nemôže mať železnica. TEN-T nerieši mestskú dopravu, železnica len vypomáha. Je to výsostne odborná záležitosť, som za to, aby sa do toho nevnášali emócie."
Ľudovít Augustín
"V tomto meste sa o metre sníva 30 rokov."
Milan Ftáčnik, starosta
"Stále nemáme nič, sme v historickej chvíli, kedy niečo môžeme získať. Budeme sa naťahovať o slovíčka?"
Miloslav Košina
"Diskusiu vítame, ale to nám nebráni jasne povedať stanovisko Petržalky."
Tomáš Mikuš
"Je to už 20 rokov, čo o tom debatujem so svojimi voličmi, ľuďmi okolo. Pochybujem, že sa ešte môžem dozvedieť nejaký nový fakt. Kto sa chcel vyjadriť sa vyjadril."
Stanislav Janota
"Rozhoduje sa o najbližších desaťročiach Petržalky. Nech sa vyjadria občania. Dotkne sa to kvality života obyvateľov. Chcem, aby sa obyvatelia ulíc v susedstve stali účastníkmi konania."
Michal Belohorec
ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
