Bratislava 22. februára (TASR) - Slávnostné odovzdávanie práce bratislavských paličkárok bolo ďalším z krokov napĺňania projektu Čipkárska cesta, ktorým Liptovské múzeum Ružomberok - Národopisné múzeum Liptovský Hrádok oslovilo k spolupráci všetkých 40 klubov paličkovanej čipky na Slovensku.
Cez víkend odovzdali čipkárky troch bratislavských klubov paličkovanej čipky štafetu čipkárkam do Nitry. Pás umeleckej čipky umiestnený na čipkárskom valci mal dĺžku 11 metrov a v Pálfiho paláci v Bratislave si ju prezrelo niekoľko desiatok návštevníkov z celého Slovenska.
Cieľom projektu je zmapovať tradičnú i súčasnú paličkovanú čipku ako živý dôkaz jej existencie, ale aj činnosť a aktivity klubov paličkovanej čipky na Slovensku. "Čipka na našom území existovala už hlboko v histórii a nám pripadalo, že je v súčasnosti na ústupe. Sme radi, že môžeme skonštatovať, že sme sa mýlili a do projektu sa zapojilo množstvo klubov," uviedla pre TASR Anna Kolkusová z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku.
Podľa nej pôvodne rátal projekt Čipkárskej cesty len s jednou cestou, ktorá mala viesť z Pribyliny do Bratislavy. Kvôli zvýšenému záujmu klubov sa rozdelil na niekoľko ciest.
Považská cesta viedla z Pribyliny až do Krakovian. Západnú cestu začala Trnava, pokračujú Bratislava, Nitra, Vráble, Šoporňa a cesta sa končí v Nových Zámkoch. Tretia cesta sa začala v Martine, pokračovala do Rajca a odtiaľ čipka putuje do Žiaru nad Hronom a Kremnice, až do Zvolena, Banskej Bystrice a Veľkého Krtíša. "Štvrtá východná cesta čipky po Slovensku sa začala v Levoči, pokračovala do Prešova a Bardejova, odkiaľ si ju preberú kluby z Košíc a neskôr z Bardejova.
Jednotiacim kritériom práce rôznych klubov bolo zadanie. Štvorce paličkovanej čipky s rozmermi 8x8 centimetrov, výtvory jednotlivých paličkárok súčasných vzorov sa spojili do pásu tzv. okolkom, ktorý zasa predstavuje ukážku tradičnej čipky charakteristickej pre región, z ktorého pochádza.
"Spolu s čipkou putuje aj kronika mapujúca činnosť jednotlivých klubov, ale aj technická dokumentácia. Tieto materiály sa chystáme spracovať vo forme knižnej publikácie mapujúcej súčasnosť paličkovanej čipky na Slovensku," dodala Kolkusová.
Paličkovaná čipka na Slovensku má takmer 400-ročnú históriu. "Čipkársku cestu možno považovať za novú etapu revitalizácie tradície paličkovanej čipky na Slovensku," uviedol Juraj Zajonc z Ústavu etnológie SAV. "Dôležitý je aj fakt, že iniciatíva vyšla od muzeálnej inštitúcie, ktorá veľmi vhodným spôsobom podnietila záujem o túto časť tradičnej ľudovej kultúry a zároveň vytvorila priestor pre jej rozvíjanie v duchu súčasnej textilnej kultúry," dodal.
Podľa etnológa je pohľad na paličkovanú čipku v súčasnosti v odborných aj laických kruhoch predovšetkým orientovaný na čipky, ktoré vznikali v ľudovom prostredí. "Ale na území Slovenska máme aj bohatú tradíciu historickej čipky, ktorá však nie je prebádaná. Možno v posledných 10-15 rokoch vďaka archeologickým nálezom, napr. v Bratislave, v Levoči, v Košiciach nové nálezy čipiek ukazujú, že historická čipka bola na našom území skutočne veľmi bohatá," spresnil Zajonc a dodal, že aj tie čipky, ktoré vznikajú v súčasnosti, budú mať svoju hodnotu z pohľadu budúcnosti, ktorá bude dokazovať význam kultúrneho dedičstva, tvoriaceho súčasť národnej identity.
Paličkovaná čipka začala svoju púť na Čipkárskej ceste 10. augusta 2008 v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, kde bola na programe Remeselnícka nedeľa slávnostne 'vypravená' do sveta. "Čipky z Čipkárskej cesty nakoniec skončia ako zbierkový predmet Liptovského múzea, ktorého súčasťou je Národopisné múzeum. V novej budove sme vytvorili priestory pre expozíciu paličkovanej čipky, kde budú tieto diela vystavené spolu s historickou čipkou," uzavrela Kolkusová.
