Lietanie s motorom na padákovom klzáku je najmladšou odnožou paraglidingu. Vo Vajnoroch sa uplynulý víkend uskutočnili prvé majstrovstvá Slovenska. FOTO – ARCHÍV
Od klasického sa odlišuje iba tým, že pretekári majú na chrbte krošňu s motorom a vrtuľou.
O tomto zaujímavom športe sme sa rozprávali s aktuálnym majstrom Slovenska v motorovom i bezmotorovom paraglidingu z roku 1999 a jediným bratislavským pretekárom v štartovom poli MATÚŠOM ŠKVARKOM. Okrem svojich pretekárskych povinností plnil aj úlohu hlavného organizátora.
Koľký to bol šampionát?
„O slovenské tituly sme v motorovom paraglidingu bojovali prvý raz. V Bratislave sme iba na letisku vo Vajnoroch mohli dostať povolenie od Leteckého úradu. Majstrovstvá boli prvou súťažou, z výsledkov ktorej sa začne formovať slovenský reprezentačný tím, ktorý bude mať ambíciu zúčastniť sa na majstrovstvách sveta či Európy. Keďže na Slovensku s organizáciou motorových padákových súťaží nemá nikto skúsenosti, pozvali sme si na pomoc niekoľkoročného organizátora najvyšších súťaží v Česku Miroslava Kadečku, ktorý bol riaditeľom pretekov.“
Aká bola účasť?
„Zo zahraničných účastníkov tu bol Pavel Štěpán z Českých Budějovíc, niekoľkonásobný majster Česka v motorovom paraglidingu a člen českej reprezentácie, ktorý sa napokon stal aj celkovým víťazom. Zo Slovenska aj so mnou osem pretekárov.“
V akom priestore ste lietali?
„Povolený letový priestor ohraničovali body: Vajnory, Pezinok, Trnava, Senica, Dolné Orešany, Pezinok, Vajnory. Od spojnice Vajnory-Pezinok sa dalo zaletieť k Malým Karpatom, všetko vo výškovom rozmedzí od 50 – 100 metrov.“
V akých disciplínach ste súťažili?
„Odlietalo sa päť disciplín. Minimax – prelet určeného úseku dvakrát, raz minimálnou a raz maximálnou rýchlosťou. Je stanovená výška, ktorú pilot počas letu nesmie prekročiť (obvykle dva metre). Slalom – dvojmetrové tyče sú rozmiestnené v presnom tvare po ploche. Úloha je kopnúť do všetkých v stanovenom poradí, pilot má jeden pokus. Touch & go – pilot na označenom úseku musí na jednej strane kopnúť do tyče a na druhej sa dotknúť nohou zeme vo vyznačenom priestore a potom v ňom aj pristáť. Ďalšie dve disciplíny boli navigačné. Let na čas po vyznačenej trati a let na odhad rýchlosti. Na trati boli tajné časové kontroly, ktoré merali čas a vyrátala sa priemerná rýchlosť. Kto sa najviac priblížil svojej vopred zvolenej rýchlosti, vyhral.“
Ktoré terény sú vhodné pre motorový paragliding?
„Stačí rovné pole alebo lúka bez porastu, prípadne svah s prístupom na vrchol. Pre bezmotorové lietanie je ideálna Devínska kobyla, Sološnica alebo Orešany. Pre nových záujemcov sa organizujú kurzy, na ktoré môže prísť ktokoľvek nad 16 rokov. Nemusí vedieť o lietaní vôbec nič a po troch až štyroch týždňoch už bude schopný samostatne lietať.“
PROKOP SLOVÁČEK
prokop.slovacek@gpp.sk
Paragliding (let na padákovom klzáku) je na Slovensku pomerne mladý šport. Rozšíril sa tu asi pred desiatimi rokmi. Na Slovensku je viacero paraglidingových škôl. Predpokladom zvládnutia lietania na klzáku je určitá fyzická zdatnosť, pretože hmotnosť paraglidingového kompletu je približne osem kilogramov. Týždenný výcvik vychádza v priemere na 5-7-tisíc korún a padák s výstrojom stojí od 30 do 70-tisíc korún. Bežný padákový klzák má rozpätie krídla od 9 do 13 m, hmotnosť 6-7 kg a plochu od 24 do 31 metrov štvorcových. Od výšky 50 m nad zemou by mal mať každý pilot pri sebe aj záložný padák.
