Do štrnástich rokov ste hrali hokej v bratislavských kluboch Slovan a BEZ. Čo sa stalo, že ste už nemohli v tomto športe pokračovať?
„Zrak sa mi začal zhoršovať, choroba sa mi prejavila až v puberte. Čoraz horšie som mal periférne videnie, na diaľku som puk videl, ale súpera pri sebe či spoluhráčov už nie. Keď som chcel niekomu prihrať, bol som mimo."
Boli v spomínaných družstvách spoluhráči, ktorí sa uchytili a hrajú súťažný hokej ešte aj teraz?
„Za Košice hrá Stanislav Gron, proti Mariánovi Hossovi som si zahral, keď ako mládežník začínal v Trenčíne."
Čo vás viedlo k tomu, že ste si vybrali práve zjazdové lyžovanie?
„Lyžoval som odmalička, viedli ma k tomu rodičia. Dozvedel som, že je to disciplína, v ktorej súťažia zrakovo postihnutí športovci. V Bratislave som sa zaregistroval v ŠK Nevidiaci. Bolo to v roku 2006. Prvú hodnotnú prípravu som mal v roku 2008 s navádzačom Martinom Pavlákom. Bol som štvrtý v superkombinácii na MS v Kórei, tretí v Európskom pohári a prvý v obrovskom slalome EP."
Ktorá je vaša najsilnejšia disciplína?
„Najsympatickejšia mi je superkombinácia a obrovský slalom. Vzhľadom na zrak je pre mňa najťažšou disciplínou slalom. Aj pre moju hmotnosť, vážim 110 kg."
Na tohtoročnej olympiáde budete jazdiť spolu s Martinom Pavlákom. V čom spočíva spolupráca s navádzačom?
„Musí sa mi vedieť prispôsobiť a predovšetkým musí byť lepší lyžiar ako ja. Keď môžem ísť rýchlejšie, musí na to okamžite zareagovať, keď nedokážem ísť rýchlo, nesmie sa mi vzdialiť, musí udržiavať ideálny odstup asi tak jednej bránky. Cez komunikátor ma informuje o komplikovaných bránkach a ich prejazdoch, o zmene rytmu, sklone svahu a podobne. Navádzač je súčasne môj prvý tréner, druhým je tréner reprezentácie Dušan Šimo."
Aký je váš tréningový plán v posledných dňoch pred odletom do Vancouvru?
„Baví ma pracovať na sebe v posilňovni, udržujem si aj kondíciu. Ešte sa chystám do Lučenca, kde budem mať posledné lyžiarske sústredenie. Po týždni odlietame do Aspenu na finále Svetového pohára. Odtiaľ sa 6. marca presunieme do dejiska ZPH Whistleru."
Musíte vždy jazdiť s navádzačom?
„Bez neho by to bola rekreačná jazda dolu svahom, nepodarené šmýkanie."
Poznáte súperov? Na aký výsledok si trúfate?
„Súperov poznám, konkurencia bude kvalitná. Ide o moju prvú účasť na veľkom podujatí. O výsledku si však netrúfam hovoriť. Aj preto, že v decembri som si opäť roztrhol väzy v kolene, tentoraz na pravej nohe. Urobili mi plastiku, po dvoch týždňoch som sa zotavil. Ak by som však zopakoval výsledok z MS v Kórei, bolo by to super."
V profesijnom živote ste masérom. Ako sa dá skĺbiť zamestnanie s vrcholovým športom?
„Veľmi ťažko. Som málo doma, preto aj menej v zamestnaní. Maséra robím na pol úväzku. V práci mi vychádzajú maximálne v ústrety."
Ako vnímate dnešný akt, keď spolu s kolegami z paralympijského družstva zložíte sľub u prezidenta republiky Ivana Gašparoviča?
„Teším sa na krásne dni v Kanade a slávnostnú atmosféru na prijatí u prezidenta. Účasť na paralympiáde je vrchol, ktorý môže športovec dosiahnuť. Po ňom zostáva už len dosiahnuť aj dobrý výsledok."
