BRATISLAVA. Najnovšími ocenenými Bratislavskou čučoriedkou sú vodní slalomári, bratia Hochschornerovci a džezmen Peter Lipa. V sobotu večer z rúk Viery Satinskej ocenenie prebrali.
Ocenenie sa odovzdáva každý rok na mestskom plese Bratislavský bál. Udeľuje ho Čestná rada, ktorá si "každoročne všíma inšpiratívne počiny, či pôsobenie jednotlivca - kolektívu na území Bratislavy, ktorí svojím pôsobením vytvárajú hodnotné diela a šíria dobré meno rodnému mestu i krajine", informovala Katarína Rimóczyová, koordinátorka a členka Čestnej rady.
Lipa za obohatenie hudobného života
V Rade sedia okrem nej a Viery Satinskej aj Milan Lasica, Marián Labuda, Dana Lapšanská, Karol Kállay, Iveta Malachovská a Štefan Šlachta.
Podľa Rimóczyovej, Hochschornerovci cenu získali za výnimočnú reprezentáciu Slovenska a rodnej Bratislavy. Lipa za jedinečné a dlhoročné obohatenie hudobného života Bratislavy.
Hoci sa to v tlačovej správe k oceneniu nespomína, Lipa sa v posledných rokoch tiež angažuje v boji za zachovanie PKO, je členom petičného výboru. Lasica, člen Čestnej rady, petíciu za zachovanie PKO podpísal.
"Každé ocenenie je zaujímavé a tým zaujímavejšie kto vám ho dáva a za akých okolností. Najlepšia je pre hudobníka Grammy, ale to sa zatiaľ nepodarilo. Cena Jula Satinského je pre mňa veľmi vzácna a veľmi si ju vážim. Aj to, že môžem v takomto kontexte s jeho menom fungovať," povedal dnes Lipa.
Dodal, že všetci tí, ktorí mu ocenenie udelili, by si tiež takú cenu zaslúžili.
V súvislosti s tým, čo dnes robí pre PKO, Lipa povedal: "Ja som za PKO. Ak som tú cenu dostal, možno je to aj pre to, čo som v PKO za posledných 45 rokov urobil."
Môže to byť podľa neho aj odkaz pre mestských poslancov, ktorí súhlasia so zbúraním PKO. "Nie som proti nikomu, som za PKO. Nevyznám sa kto, kde a prečo. Vyslovujem len svoj občiansky názor," povedal.
Kto už získal cenu
Kategória osobnosť
• operná speváčka Mária Kišoňová - Hubová
• architekt Ján Miloslav Bahna (rekonštrukcie historických budov)
• trénerka krasokorčuľovania Hilda Múdra
• spisovateľ, aforista Tomáš Janovic
Kategória idea - počin roka
• akademický maliar Viktor Hulík (za vytvorenie sochy Čumila)
• Selma Steinerová a Dagmar Ložeková (za obnovu antikvariátu Steiner)
• vydavateľ Albert Marenčin (edícia Bratislava - Pressburg)
• 2009 MUDr. Eva Siracká, DrSc. za dlhoročnú prácu v boji proti rakovine a za vybudovanie Centra pomoci.
PKO s Lipom súvisí
Aktivisti, ktorí za zachovanie PKO, vidia ocenenie Lipu aj v kontexte PKO. "Tým, že ho vybrali, uznali, že je skvelý hudobník a osobnosť. Ak sa zastáva PKO, tak treba jeho vyjadrenia brať oveľa vážnejšie," hovorí Katarína Šimončičová z iniciatívy Bratislava Otvorene. "Keď sa povie Lipa, PKO sa nemôže obísť."
Šimončičová preto dúfa, že Lipu ocenili aj v súvislosti s jeho angažovaním sa v kauze PKO.
Pozrite si video čo hovorí Lipa ku kauze PKO:
Oficiálny profil Petra Lipu
Peter Lipa je slovenský spevák, skladateľ, organizátor hudobných podujatí, moderátor, manažér jazzového diania, dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni. Patrí medzi významné osobnosti slovenského džezu a dlhé roky bol jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku. V repertoári Petra Lipu môžeme nájsť tradicionál, swing, moderný džez, latinskoamerický džez, džezový šansón, spirituál, funk, ale aj rock a popové vplyvy. Medzi Lipove hudobné vzory patrí Jimmy Rushing, Ray Charles, Al Jarreau, Joe Cocker, alebo aj Bobby McFerrin.
Peter Lipa po skončení jedenásťročnej strednej školy v Prešove si v roku 1961 ukončil nadstavbu na zememeračskej priemyslovke v Košiciach. Popri štúdiu hrával v prešovskom amatérskom divadle. V rokoch 1962-1968 študoval architektúru na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. V rokoch 1968-1970 pracoval ako redaktor Československého rozhlasu v redakcii vedy a techniky a v rokoch 1972 - 1977 pôsobil v redakcii zábavy ako hudobný redaktor. V rokoch 1975 - 1976 postgraduálne študoval na fakulte žurnalistiky. Od roku 1977 je Peter Lipa v slobodnom povolaní.
Peter Lipa je od roku 1989 prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti a v roku 2001 sa stal členom medzinárodnej poroty International Jury, ktorá každoročne udeluje ceny European jazz prize.
Peter Lipa mal vzťah k hudbe už od detských rokov. Okrem spevu sa približne od dvanástich rokov učil hrať na husle, neskôr trúbku, tormbón a na gitaru. V roku 1967 začal hrať v popovo-džezovej formácii Istropilana. V roku 1968 bol spoluzakladateľom skupiny Blues Five, s ktorou v roku 1968 získal na 2. Československom beatovom festivale v Prahe cenu: „Objav festivalu". Neskôr vystupoval s Orchestrom Gustáva Offermana a v rokoch 1972-1977 s Revival Jazz Bandom, medzi rokmi 1977 až 1979 spieval v skupine Hej. V roku 1980 po dvoch rokoch vystupovania v zahraničí začal Peter Lipa hrávať s Lubošom Andrštom vo formácii Lipa Andršt Blues Band. V priebehu šiestich rokov spolupráce táto kapela vydala dva hudobné albumy. Po jej skončení Peter Lipa hráva s vlastnou sprievodnou skupinou, ktorá v súčasnosti má názov Peter Lipa Band.
Peter Lipa spolu s bývalým spoluhráčom z Revival Jazz Bandu, Milošom založil v roku 1974 tradíciu Bratislavských jazzových dní.
Od roku 1989 je prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti.
V deväťdesiatych rokoch spolu s Andrejom Šebanom bol spoluzakladateľom hudobného projektu „Lipa - Šeban Band, neskôr skupina vystupuje pod novým názvom „Lipa - Tatár Buntaj Gašpar Žáček Band". Peter Lipa je zakladateľom mnohých hudobných projektov a zoskupení ako sú Gabriel Jonáš feat., Visegrad Blues Band, má za sebou spoluprácu s viacerými hudobníkmi zo Slovenska a aj zo zahraničia: Gabriel Jonáš, Emil Viklický, Ladislav Gerhardt, Milan Svoboda, Peter Breiner, Leszek Cichonski, Zbygniew Jakubek, či Janos Solti a Dežo Ursíny.
Peter Lipa bol vyhlásený za najlepšieho džezového speváka v Európe.
Je držiteľom Ceny Ladislava Martoníka za interpretačný výkon v oblasti jazzu, ktorú mu udelili v roku 1993. V roku 2006 získal za album Lipa spieva Lasicu hudobné ocenenie Aurel za Album a spevák roka v kategórii jazz and blues.
Peter Lipa je ženatý s manželkou Norou a má troch synov Petra, Pavla a Michala a dcéru Katarínu. Syn Peter sa tiež venuje hudbe.
Spevákova bohatá diskografia je dôkazom toho ako o svojom hudobnom prejave spája blues s jazzovým mainstreamom a soulom. Vytvoril osobitý jazzový spev, v ktorom pracuje so sémantikou textu v slovenskej i v anglickej verzii. Ako prvý jazzový spevák na Slovensku uplatňuje slovenčinu v jazzovom vokále.Vychádza z rytmických zvláštností textu,ktoré prenáša do hudobného prejavu. Jeho repertoár tvoria tradicionály, štandardy z oblasti swingu a moderného jazzu a pôvodné skladby. Medzi jeho najúspešnejšie albumy nesporne radíme „Lipa spieva Lasicu", z roku 2005. Vystúpenia Petra Lipu sú mimoriadne obľúbené kvôli príjemnej atmosfére „naživo" a veľkej umeleckej empatie pri nadviazaní kontaktu s publikom.
FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ
