Z nepokojného Pressburgu – Požoňu – Prešporka do pokojnej Bratislavy však viedla spletitá cesta.
Pamätný deň Bratislavy
Na Nový rok 1919 vstúpili do staroslávneho uhorského mesta Pressburg/Pozsony československí vojaci - legionári, aby obsadili územie nového štátu. Do ulíc tak vstúpila veľká politika svetových mocností, ktoré sa rozhodli rozobrať Rakúsko-Uhorsko od základov.
Mesto bolo prázdne, kaviarne pozatvárané, obchody zabednené. Obyvateľov už vyše mesiaca trápili maďarskí matrózi heltayovci a polovojenské jednotky Červenej gardy, ktoré pod pláštikom ochrany a zaistenia poriadku rabovali, čo sa dalo.
Ľudia si neboli istí životmi ani majetkom. A tak sa im nenávidené české tlupy, ako nazvali československé jednotky, zdali na chvíľu menším zlom ako vláda maďarských komunistov. Nie však všetkým.
Jozef Hanák píše, že „na Silvestra sa v meste rozchýrilo, že české vojsko (podľa Prešporských novín „zberba vlamačov“) o hodinu-dve obsadí Prešporok. Na uliciach sa vytvorili hlúčiky vystrašených ľudí. Mnohí, najmä Židia, sa s kufríkmi náhlili na stanicu, aby včas ušli do Pešti alebo aspoň ďalej od Prešporka“.
Mesto leží ako v driemotách: tiché a ľudoprázdne sú ulice a námestia. Streľba, ktorú na vianočný deň a noc bežne bolo počuť, sa konečne skončila, čítame v novoročnom Pressburger Tagesblatt. Bol to iba zdanlivý pokoj, pretože k obsadeniu mesta ešte len malo prísť.
Postup vojska od Devínskej Novej Vsi a Lamača na Prešporok sa síce začal už na Silvestra a mohol byť ukončený ešte v tento deň, ale talianske velenie sa rozhodlo nepriateľa postupne vytláčať a nie rýchlym šturmom poraziť.
Pozvalo zástupcov mesta do jedného z Púčkových domov, odkiaľ sa takticky presunuli na Hlavnú stanicu. Oznámili im rozhodnutie dohodových mocností zaistiť demarkačnú líniu s Maďarskom a obsadiť mesto. Parlamentári po vyjadrení formálneho nesúhlasu na prekvapenie žiadali urýchliť postup. Poukazovali na to, že maďarské gardy už ustúpili a v meste ostali len menšie skupinky vojakov, ktoré plienia a ohrozujú obyvateľstvo.
Legionári však vošli do mesta až na Nový rok. Straty nemali žiadne.
O protivníkových sa nevedelo, lebo maďarské vojsko svojich ranených hneď odvážalo. Vo vojenskej správe sa píše, že v meste došlo k menším šarvátkam s ozbrojenými tlupami, ktoré boli bez zvláštnych ťažkostí odzbrojené alebo neškodnými zrobené. V takýchto „menších šarvátkach“ bolo zabitých 15 civilných osôb.
Obsadzovanie mesta sprevádzali ostré boje a v záverečnej fáze z 1. na 2. januára došlo v noci k pouličným bojom, keď vojaci červenej gardy rabovali obchody. Štyria gardisti boli zastrelení na mieste činu.
Hlavný veliteľ vojsk na Slovensku, generál Luigi Piccione v správe o obsadení mesta napísal: „Obsazení různých úřadů a ústavů v Prezburku se stalo bez závad v noci na 2. ledna a z rána toho dne. Maďarské úřady byly v nejvyšší míře zdvořilé a přijali bez činění potíží rozkaz k vydání zbraní.“
Veliteľstvo zakázalo používať do zahraničia telegraf a telefón a rakúsko-uhorským vojakom nosiť na uniformách označenia bývalej armády. Most cez Dunaj sa stal hraničným priechodom.
Pokračovanie nabudúce
Autor: Daniel Luther
