BRATISLAVA. Najnovšie stanovisko magistrátu ku kauze PKO vyprovokovalo ďalšiu reakciu aktivistov. Iniciatíva Bratislava otvorene po jeho zverejnení dnes opäť vyzýva predstaviteľov mesta na verejnú diskusiu, aby konečne vysvetlili svoje dôvody „výhodnosti" straty PKO.
Mesto reagovalo pred týždňom na tlačovku aktivistov, kde oznámili, že svoj boj o PKO nevzdávajú, hoci teraz už jeho búraniu nič nestojí v ceste. Oznámilo, že aktivisti zavádzajú a napriek zbúraniu PKO tu zostane genius loci, keďže si mesto v plánovanom River Parku II. prenajme kultúrnu sálu.
„Mesto sa uchyľuje k prezentácii poloprávd a zámerne zahmlievajúcich vysvetlení, pretože nevie vecne vyargumentovať nevýhodné transakcie s PKO," píšu teraz aktivisti.
Podľa nich typickým pri celej kauze je, že primátor ani väčšina poslancov sa nedokážu postaviť pred občanov a vysvetliť výhodu predaja a prenájmu náhrady PKO. Tú nazývajú „mačkou vo vreci".
Prečítajte si, ako reagoval minulý týždeň magistrát na tlačovku aktivistov.
Aktivisti neprestávajú bojovať za PKO, pozrite si video:
Prečítajte si otvorený list primátorovi Andrejovi Ďurkovskému (KDH):
Otvorený list predstaviteľov kultúrnej a vedeckej obce a zástupcov občianskej verejnosti:
Žiadame zachovanie Parku kultúry a oddychu v Bratislave!
Vyjadrujeme vážne znepokojenie nad konaním bratislavského primátora Andreja Ďurkovského a sme sklamaní postojom rozhodujúcej časti poslancov a poslankýň mestského zastupiteľstva ku komplexu Parku kultúry a oddychu (PKO) v Bratislave.
Bratislave hrozí ďalšia rana, ďalšie ochudobnenie kultúrno-historického dedičstva, strata genia loci. Dvadsať rokov po páde komunizmu pokračuje súčasná moc v mentalite deštrukcie a diskontinuity. Deje sa tak napriek jasne deklarovanej vôli značnej časti verejnosti a napriek významným hlasom z prostredia kultúrnej, pamiatkárskej a architektonickej obce.
Musí Bratislava naozaj byť zakliatym mestom? Musíme nevyhnutne mať po River Parku I na nábreží aj River Park II?
Bratislava potrebuje priestor pre kultúru, je však zarážajúce a v rozpore s tým, čo vidíme v mnohých iných mestách a štátoch, ak sľubovaný nový kultúrny stánok v komplexe River Park II má vzniknúť deštrukciou existujúceho kultúrneho dedičstva, navyše za zjavne nevýhodných podmienok pre mesto. Zatiaľ čo Park kultúry a oddychu rešpektuje krajinno-priestorový kontext a vzťah medzi Dunajom, nábrežím a Hradným kopcom, budova River Parku svojou masou likviduje charakter nábrežia a obmedzuje jeho potenciál ako kvalitného verejného priestoru.
Na stretnutí predstaviteľov mesta, aktivistov, nezávislých odborníkov a osobností, ktoré sa uskutočnilo 24. marca 2009, vyjadril primátor Andrej Ďurkovský opakovane prísľub zachovať budovy Parku kultúry a oddychu: „Som presvedčený, že investor mal postaviť nové nábrežie, dať do poriadku túto zónu. Ale rovnako som presvedčený o tom, čo som sľúbil aktivistom, že viem zmeniť svoj názor, viem zabrániť tomu, aby sa PKO búralo." K splneniu tohto sľubu ho o niečo neskôr zaviazalo aj mestské zastupiteľstvo. Na svojom decembrovom zasadnutí však poslanci a poslankyne náhle a bez akýchkoľvek odborných podkladov schválili uznesenie, ktorým vyjadrili vôľu podpísať zmluvu o prenájme priestorov v rámci River Parku II. Takéto riešenie podľa primátora zachová genius loci na nábreží. Investor Henbury Development sa pritom vyjadril, že „staré objekty PKO" vo svojom projekte využiť neplánuje a primátor dnes hovorí o „bývalom komplexe PKO".
Napriek podanej pomocnej ruke zo strany občianskej verejnosti ako aj zo strany odborníkov z Fakulty architektúry STU a Pamiatkového úradu SR, primátor od marca 2009 neprejavil záujem komunikovať s verejnosťou ohľadne riešenia problému PKO. Vo svojom stanovisku z 23. 12. 2009 podozrieva ľudí bojujúcich za záchranu PKO z neúprimnosti a postranných úmyslov, na druhej strane deklaruje dobrú vieru predstaviteľov mesta a hovorí o neodškriepiteľnom posune vpred v riešení otázky kultúrno-spoločenského stánku v Bratislave v dnešnej „dynamickej dobe".
Sme presvedčení, že aj v „dynamickej dobe" by mali mať slová a sľuby svoju váhu. Primátor Ďurkovský len pred niekoľkými týždňami uvádzal podujatia pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie v Bratislave. Dnes hovorí jazykom, ktorý svojím zafarbením, ale aj technokratickým uvažovaním, prekrúcaním pravdy a naznačovaním konšpiračných teórií pripomína tóny z minulého režimu.
Neželáme si pokračujúcu „urbicídu" Bratislavy - likvidáciu duchu mesta, vymazávanie pamäti a budovanie bezfarebnej, odľudštenej a odprírodnenej homogenity. Odmietame zneužívanie pojmu genius loci ako formu rétorického cvičenia bez skutočného obsahu. Nie sme bezduché stádo, ktoré sa uspokojí s bufetovou kultúrou a anketami o pagáčoch na Vianočných trhoch. PKO mnohým Bratislavčanom pripomína najmä atmosféru ich mladosti, vzbudzuje v nich pozitívne emócie, vyvoláva príjemné spomienky. Pre ďalšiu, najmä mladšiu, časť verejnosti je PKO jedinečným a nenahraditeľným priestorom pre alternatívnu kultúru, ktorý ponúka okrem iného najväčší tanečný parket v strednej Európe a podľa svedectva hudobníkov aj výbornú akustiku. O urbanisticko-historických, architektonických a kultúrnych hodnotách PKO v súčasnosti hovoria urbanisti, architekti, pamiatkári či hudobníci. Areál Parku kultúry a oddychu bol pôvodne budovaný ako výstavisko pre medzinárodné Dunajské veľtrhy už v štyridsiatych rokoch, odovzdaný do užívania pre kultúru bol v roku 1955. Ide teda o dielo, ktoré zahŕňa viacero architektonických a kultúrno-historických vrstiev a ktoré si dnes zaslúži citlivú obnovu. V čase, keď už Bratislava nerozvážne prišla o viaceré svoje industriálne pamiatky, je nemysliteľné, aby mesto v ochudobňovaní svojho dedičstva pokračovalo.
Obávame sa, že likvidácia PKO by znamenala pre Bratislavu, Bratislavčanov a ich pocit domova podobnú ranu ako likvidácia synagógy na Rybnom námestí v roku 1969. V súčasnej dobe zápasí nielen Bratislava, ale celé Slovensko, za záchranu svojho prírodného a kultúrno-historického dedičstva. Unikátne hodnoty našej krajiny sú ohrozené záujmami netransparentných finančných skupín, aroganciou moci, prekvitajúcou korupciou, ako aj pretrvávajúcou nekultúrnosťou, necitlivosťou a nevzdelanosťou. Skutočné vlastenectvo pre nás neznamená hrubý a primitívny nacionalizmus, ale pestovanie kultúrneho vzťahu ku krajine a vnímavosť voči odkazu tých, ktorí tu žili pred nami.
V tejto situácii sa osud PKO stane symbolicky významný tak pre Bratislavu ako aj pre Slovensko.
Odmietame prepadnúť pocitom dezilúzie a bezmocnosti. Sme presvedčení, že situácia ešte nie je celkom stratená. Navrhujeme preto zásadné prehodnotenie doterajšieho prístupu mesta i štátu ku komplexu Parku kultúry a oddychu v Bratislave a žiadame, aby kompetentní:
• začali rešpektovať názor tisícov Bratislavčanov a Bratislavčaniek;
• prestali hazardovať s kultúrnymi hodnotami a majetkom mesta;
• vyhlásili PKO za kultúrnu pamiatku.
Bratislava 22. januára 2010
Mikuláš Huba, geograf a environmentalista
Zuzana Kronerová, herečka
Ivan Bútora, poslanec m.č. Bratislava - Staré Mesto
K výzve sa pripojili:
Peter Breiner, hudobník
Marián Varga, hudobník
Juraj Nvota, režisér a herec
Rudolf Sikora, výtvarník a pedagóg
Zuzana Homolová, výtvarníčka a folková speváčka
František Kovár, herec
Martin M. Šimečka, spisovateľ a publicista
Jozef Lupták, violončelista
Daniel Pastirčák, básnik, esejista, výtvarník a kazateľ
Marián Slovák, herec
Anna Grusková, divadelníčka
František Guldan, výtvarník
Pavol Breier, fotograf
Stano Dančiak, herec
Vladimír Havrilla, sochár
Marian Huba, výtvarník a pedagóg
Otis Laubert, výtvarník
Branislav Líška, vysokoškolský pedagóg
Eva Matejková, herečka
Eva Guldanová, novinárka
Ivan Marton, muzikológ a hudobný producent
Zuzana Maurery, herečka a speváčka
Marta Šimečková, novinárka
Jena Šimková, fotografka
Kornélia Ríšová, environmentaliska
Kamil Procházka, novinár
Jana Juráňová, spisovateľka
Martin Bútora, sociológ
Michal Majtán, ekonóm a prognostik
Monika Hilmerová, herečka a speváčka
Alžbeta Rajterová, muzikologička
Damas Gruska, informatik a pedagóg
Matúš Jakabčic, hudobník
Martin Porubjak, dramaturg a režisér
László Szigeti, riaditeľ vydavateľstva Kalligram
Anna Daučíková, výtvarníčka
Boris Farkaš, herec
Katarína Farkašová, dramaturgička
Henrich Pifko, architekt a vysokoškolský pedagóg
Magdaléna Kvasnicová, historička umenia
Jozef Dado Nagy, moderátor a publicista
Ľubo Belák, hudobník
Viliam Klimáček, dramatik, režisér, herec
Rasťo Piško, humorista, herec
Peter Žalman, architekt
