Za to, že sme zdravší, môže vyššie vzdelanie Bratislavčanov a zdravší spôsob života.
BRATISLAVA. Bratislavčania nie sú na tom zdravotne horšie ako priemerní Slováci, dokonca sú na tom v istých oblastiach lepšie. A to napriek najviac znečisťovanému prostrediu v hlavnom meste. Konštatuje to správa o zdravotnom stave obyvateľov hlavného mesta za rok 2008. Dorota Kráková
Príčinou je vzdelávanie a zdravší spôsob života. „Málo vzdelaný človek ľahšie podľahne pesimizmu a stáva sa pasívnym k vlastnému zdraviu,“ píše spracovateľka správy Viera Karovičová.
Každý piaty je dôchodca
Asi najväčším problémom, s ktorým sa v súvislosti so zdravím budú musieť Bratislavčania vyrovnávať, je starnutie. Dá sa povedať, že dnes je každý piaty obyvateľ mesta dôchodcom.
„Starnutie predstavuje zvýšenie požiadaviek na zdravotnícku a sociálnu starostlivosť. Bude treba dobudovať penzióny, domovy dôchodcov, hospice alebo zabezpečiť služby v bytoch seniorov,“ hovorí Jindra Holíková z regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Podľa správy Bratislavčania najčastejšie umierajú na choroby srdcovo-cievne, nasledujú nádory. Tretie sú zranenia a otravy, na čo môže vyplývať aj počet dopravných nehôd.
„Súvisí to pravdepodobne hlavne so spôsobom života, ale aj s genetikou a kvalitou zdravotníckej starostlivosti a životného prostredia. Bratislavská populácia nie je oproti ostatnému Slovensku viac chorá, skôr naopak,“ vysvetľuje Holíková. Aj ona za tým vidí vyššiu vzdelanosť.
Alergikom škodí lúka
Podľa správy každoročne stúpa počet alergií. Oproti roku 2000 je alergikov v meste viac asi o 34-tisíc. Najčastejšie trpia sezónnymi alergiami a bronchiálnou astmou. „Ich počet stúpa a to bez vzťahu ku kvalite životného prostredia. Pre väčšinu alergikov je pohromou rozkvitnutá lúka,“ hovorí.
Čo alergie spôsobuje, zatiaľ s určitosťou nevedno, k ich rozvoju prispieva genetická dispozícia.
Poslanec: Každý náš krok vplýva na ľudí
Na prerokovaní správy o zdravotnom stave minulý týždeň poslanci hovorili aj o gambleroch a megakasíne.
BRATISLAVA. „Mnohé veci nevieme ovplyvniť,“ zhodli sa minulý týždeň mestskí poslanci po preštudovaní správy o zdravotnom stave obyvateľov.
Magistrát ju pripravuje každoročne, robí sa tak od roku 2000. Len tento rok bola diskusia poslancov taká široká, že obsiahla napríklad aj tému plánovaného megakasína v Jarovciach.
„Čísla o drogovo závislých klesajú, ale máme pred sebou inú diagnózu, gamblerstvo,“ povedal Stanislav Fiala (KDH). Agendou strany na komunálnej úrovni je totiž boj proti plánovanému komplexu Metropolis. Fiala dodal, aby poslanci brali do úvahy, že všetky rozhodnutia poslancov môžu súvisieť s celkovým stavom a pohodou obyvateľstva.
Materiál sa síce o gamblerstve nezmieňoval, ale počet pacientov s psychickými problémami je v Bratislave za posledné roky asi rovnaký, asi 140-tisíc. Podľa správy má celkovo počet psychiatrických vyšetrení stúpajúci trend, v sledovanom období od roku 2001 to však vidno nie je. Najčastejšie hospitalizovaní boli v produktívnom veku, spolu bolo pacientov v liečebniach 3344. Najviac sa liečilo pre alkohol a drogové závislosti.
Mierne stúpol počet samovrážd oproti roku 2007. V dokonaných prevládajú muži, v počte samovražedných pokusov je viac žien.
Dorota Kráková
Nádory nás viac ohrozujú
Bratislavčania majú o niečo vyššiu úmrtnosť na nádory ako ostatní Slováci.
BRATISLAVA. Bratislavčania za rok 2008 umierali na nádorové ochorenia častejšie, ako je celoslovenský priemer. Podľa čísel je to len mierny rozdiel – u Slovákov je úmrtnosť 201,57 na 100-tisíc obyvateľov, u Bratislavčanov bola 202,08.
Najvyššia úmrtnosť na tieto ochorenia je vo IV. okrese, najnižšia v Starom Meste. U mužov sa najčastejšie vyskytujú nádory priedušnice a pľúc, žalúdka a hrubého čreva či konečníka, u žien je najviac zhubných nádorov prsníkov a ženských pohlavných orgánov.
Darina Sedláková z Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku hovorí, že trend nárastu úmrtí na nádory sa očakáva. „Väčšina onkologických ochorení sú ochorenia vyššieho veku. So starnutím populácie ich výskyt narastá.“
Vyšší výskyt v Bratislave môže súvisieť s dostupnejšou a kvalitnejšou diagnostikou a ich liečbou v porovnaní s inými regiónmi. „Vo svete sa všeobecne očakáva nárast úmrtí na onkologické ochorenia, do roku 2030 majú byť dokonca častejšie ako kardiovaskulárne,“ povedala.
Príčinou je aj to, že u srdcovo-cievnych chorôb, ktoré dominujú dnes, sa dosiahli významnejšie pokroky v prevencii a liečbe ako u onkologických ochorení.
Každoročne sa Bratislavčania zbierajú na pomoc Lige proti rakovine.
FOTO – ČTK
Dorota Kráková
Počet narkomanov v liečbe vraj klesol
V Bratislave je stále najviac závislých, podľa mesta je ich ale stále menej.
BRATISLAVA. V meste je podľa magistrátu najmenej evidovaných narkomanov od roku 2001, len 559. Kým vtedy to bola skoro polovica celkového počtu na Slovensku, dnes už to nie jaani tretina.
Odborníci túto štatistiku berú s rezervou. Podľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva to môže byť len „vrchol ľadovca“.
Združenie Odyseus, ktoré závislým pomáha, tvrdí, že pokles si nevšimlo. „Naša skúsenosť z terénu je iná,“ povedal Peter Lazový. Národné monitorovacie centrum pre drogy vysvetľuje, že číslo znamená len počet pacientov, teda tých, ktorí idú za lekárom.
Správa si všíma aj okrajové skupiny s rôznymi závislosťami, bezdomovcov a prostitútky. Narástol počet pacientov so syfilisom, AIDS má v súčasnosti päť Bratislavčanov.
Staré Mesto má najstarších mužov v republike
Zo štatistík vyplýva, že obyvatelia Starého Mesta sa majú dobre a preto sa dožívajú najvyššieho veku.
STARÉ MESTO. Staromestskí muži žijú najdlhšie spomedzi všetkých slovenských mužov. Vyplýva to zo štatistík, zverejnených v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja Starého Mesta. Samospráva ho prijala minulý rok.
Na porovnanie, staromestské ženy sú v rovnakej kategórii len v prvej päťke. V Starom Meste je vyššia ako priemer aj očakávaná dĺžka života, v priemere asi o dva až tri roky.
U žien je to až 80 rokov, u staromestských mužov okolo 74 rokov. Súvisí to najmä s tým, že tu žije viac vzdelaných ľudí ako je priemer, a majú lepší životný štýl. Staromešťania majú aj dobrú úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Nádej na dožitie sa vyššieho veku však prispieva k starnutiu populácie. Z tohto pohľadu je opäť populácia Starého Mesta rekordná - podľa demografov je najstaršou na Slovensku.
Dorota Kráková
Autor: Dorota Kraková
