V čase
Podľa možnosti ešte predtým, než ho dekorujú vavrínmi, stuhami a zatrepe krpcami. Ktorý sa nevezie v politickom pletichárčení, a hovorí o meste s prehľadom a s nepredstieraným záujmom o jeho vystresované obyvateľstvo.
Do rúk sa mi dostala najnovšia kniha Daniela Heviera. Hrdina jeho románu je presne taký. Píše sa tu o Bratislave súčasnej i minulej, aj takej, akú ju nemôžeme mať, aj takej, akú si ju raz budeme pamätať.
Táto kniha mi pripomenula, že v Bratislave je stále živá tradícia vydavateľstiev zameraných na pôvodnú beletriu, ako aj literárnych časopisov, ktoré tu vychádzali aj v čase, keď v televízii vysielali ešte len reklamu na reďkovky alebo pyžamá. Len pre zaujímavosť, v takej Florencii dnes nemajú jediný literárny časopis.
Pokiaľ ide o architektúru a stav zelene, toto parkovisko pri stavenisku s ubikáciami na brehoch Dunaja rôznymi múdrymi rozhodnutiami dospelo k nedefinovateľnému tvaru.
No Bratislava je paralelne aj mimoriadnym miestom v čase, mestom, ktoré má nezničiteľné jadro zachované v písomnostiach.
Teda ak môže jadro mesta ležať zároveň niekde inde ako tých niekoľko pamiatok, po ktorých ako veveričku v rotačnej klietke ženieme každého utrmácaného turistu.
