BRATISLAVA. V Bratislave je podľa magistrátu najmenej oficiálne evidovaných narkomanov od roku 2001. Hovorí o tom správa o zdravotnom stave obyvateľov Bratislavy, ktorú mesto zverejnilo minulý týždeň.
Za rok 2008 bolo v meste 559 evidovaných závislých, v roku 2001 ich bolo 1124. Zaujímavé je, že podľa správy sa znížil počet evidovaných narkomanov na Slovensku len o 20 percent, kým pokles v Bratislave je vyše 50-percentný. Najčastejšou drogou zostáva heroín, nasledujú amfetamíny.
S rezervou
Združenie Odyseus, ktoré narkomanom pomáha, túto štatistiku berie s rezervou. „Naša skúsenosť z terénu je iná, máme mierne vyšší počet ľudí injekčne užívajúcich drogy, ktorí nás kontaktovali prvýkrát. Určite nemôžeme hovoriť o poklese," povedal Peter Lazový zo združenia. Každý rok v teréne stretnú asi 1300 narkomanov, ktorí si drogu pichajú.
Podľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva táto štatistika môže byť len „vrcholom ľadovca". „Skutočnosť je pravdepodobne podstatne horšia," povedala Jindra Holíková. Dodala, že je možné, že čiastočne pomáhajú aj osvetové programy na školách.
Imrich Šteliar z Národného monitorovacieho centra pre drogy hovorí, že údaj v správe mesta je počet pacientov, teda len tých, ktorí vyhľadali lekársku pomoc. „Nie sú tam zahrnutí príležitostní, začínajúci užívatelia. Tieto čísla sú len jedným a aj to nepriamym indikátorom vývoja situácie." Podľa iných ukazovateľov, napríklad návštevnosti programov mimovládok sa, naopak, zdá, že situácia sa výraznejšie nezlepšuje. Šteliar navyše dodáva, že sa hodnotí počet pacientov podľa miesta bydliska, čiže „cezpoľní", ktorí sa v meste pohybujú, sa nerátajú.
Šteliar nepopiera, že je možné, že naozaj došlo k poklesu počtu narkomanov. „Ale interpretácia nie je až taká jednoznačná." V Bratislave môže byť rozšírenejšie užívanie drog s menším potenciálom závislosti a obyvatelia môžu pre drogu menej často vyhľadať lekára.
Odchýlka v systéme
Možné je aj to, že sa zhoršila dostupnosť zdravotníckych služieb, napríklad pre požadovaný lístok od obvodného lekára na psychiatrické vyšetrenie, alebo sa znížil počet zdravotníckych zariadení. Pacienti preto môžu ísť k lekárovi mimo mesta alebo rovno vstúpia do komunitného resocializačného programu.
Zhoršiť sa mohlo aj nahlasovanie narkomanov pre fluktuáciu zamestnancov v zdravotníckych zariadeniach alebo je za nižším číslom aj vznik súkromných kliník, kde klienti „chcú anonymitu a kde je snaha im vyhovieť aj za cenu obídenia predpisu".
