BRATISLAVA.
Ľadová povodeň vznikla zastavením ľadochodu a vytvorením bariéry v riečnom toku v profile Vlčieho hrdla. Hladina Dunaja prudko stúpala a 5. februára 1850 zaplavila mesto. Voda a pohybujúce sa masy veľkých ľadových krýh spôsobili rozsiahle škody na budovách pozdĺž toku. Podľa dobových prameňov zahynulo pri záplave 6 ľudí.
Pamiatkou na ničivú povodeň sú v Bratislave zachované historické vodné značky na Hlavnom námestí na priečelí veže Starej radnice - 139,656 m.n.m, na Uršulínskej ulici na západnom nároží Primaciálneho paláca - 139,660 m.n.m, na nároží Laurinskej a Uršulínskej ulice -139,650 m.n.m, na Laurinskej ulici na dome č. 6 -139,130 m.n.m a na nádvorí Slovenskej národnej galérie pri vchode do budovy bývalých vodných kasární - 139,720 m.n.m.
Na petržalskej strane Dunaja stála voda tak vysoko, že z nej vyčnievali iba strechy domov. Na bratislavskej strane boli podľa novín Pressburger Zeitung z roku 1850 zaliate všetky nižšie položené ulice a námestia vnútorného mesta (časť Starého Mesta pôvodne obkolesená stredovekými hradbami), Zuckermandl, Blumental, Audorf (Starý Háj), jednoducho celé okolie mesta. Po opadnutí hladiny rieky ostali vodou zaplnené obrovské podzemné priestory.
K rozsiahlemu ľadochodu a upchatiu rieky prišlo aj v rokoch 1899 a 1923. Najväčšia katastrofa, ktorú spôsobili plávajúce ľadové kryhy tým, že zatarasili koryto Dunaja, bola v r. 1526. Studená voda zmietla takmer celú Petržalku. Rozsiahly chod ľadu zaregistrovali aj roku 1929. V roku 1947 voda, vyzdvihnutá kryhami ľadu cca 10 km od bratislavského mosta, zničila rozostavaný zátvorný objekt na Malom Dunaji a zaplavila Prievoz a Pálenisko. Pod vodou sa ocitol aj prístav v Bratislave a časť Petržalky.
