Banská Štiavnica/Bratislava 2. februára (TASR) - Ako mesto svetového dedičstva prezentuje Banskú Štiavnicu rozsiahla výstava, ktorú vo výstavných priestoroch Národnej rady SR na Západnej terase Bratislavského hradu otvoria v stredu 3. februára.
Tlačový hovorca Slovenského banského múzea (SBM) v Banskej Štiavnici Ľuboš Krno informoval TASR, že múzeum spoločne s Mestom Banská Štiavnica uviedli túto výstavu prvý raz v septembri 2008 pri príležitosti 15. výročia zápisu mesta na Zoznam svetového dedičstva a 1. výročia zápisu banských máp a plánov Hlavného komorskogrófskeho úradu na Listinu dokumentárneho dedičstva Unesco Pamäť sveta.
Na hrade budú teda vystavené napríklad dokumenty a znaky mesta svetového dedičstva, bohatý fotodokumentačný materiál, staré pohľadnice B. Štiavnice s jej dominantami, grafické veduty, farebné fotografie obnovených objektov a expozícií múzea. Prezentované sú tiež ocenenia, ktoré mesto v minulosti získalo v zahraničí, ako aj dokumenty o spolupráci s partnerskými mestami.
Návštevníci môžu uvidieť tiež dokumenty, ktoré sa viažu k unikátnej banskej vede a technike a jedinečným technickým pamiatkam regiónu. Ďalšia časť výstavy prináša komplexný pohľad na jedinečný vodohospodársky systém a priblíži aj banskoštiavnické podzemie s kolekciou minerálov.
Záverečná časť expozície patrí banským mapám a plánom Hlavného komorskogrófskeho úradu z majetku Štátneho ústredného banského archívu.
Určujúcim faktorom dejinného vývoja B. Štiavnice bolo baníctvo, ťažba a spracovanie zlata a striebra. Mesto je najstarším a najvýznamnejším banským mestom v Uhorsku. Jeho vyspelé banské a mestské právo z obdobia okolo roku 1238 sa stalo vzorom aj pre ostatné banské mestá na Slovensku. Výstava je teda súčasne aj pripomenutím si 772. výročia udelenia mestských privilégií B. Štiavnici, ktoré sa v origináli, žiaľ, nezachovali.
Za najvýznamnejšie obdobie B. Štiavnice sa považuje stredovek, od konca 15. storočia do polovice 18. storočia.
V banskoštiavnickom rudnom revíri uzreli svetlo sveta mnohé technické vynálezy, vznikol jedinečný vodohospodársky systém okolo 100 veľkých i malých vodných nádrží a rozvíjalo sa banícke školstvo.
Už v roku 1735 bola založená prvá Banícka škola a neskôr, v roku 1762 dekrétom Márie Terézie, prvá vysoká škola technického charakteru na svete, slávna Banícka akadémia, ktorá za 150 rokov svojej existencie vychovala tisícky odborníkov pre celý svet. V meste pôsobili významné osobnosti, návštevami ho poctili mnohí cestovatelia, ale i členovia panovníckeho rodu Habsburgovcov.
Po vyťažení ložísk drahých kovov približne od polovice 19. storočia začalo mesto upadať. Rok 1993 bol koncom vyše 2000-ročnej slávnej histórie banskoštiavnického baníctva. Preto sa mestská samospráva rozhodla dosiahnuť obnovu a záchranu mesta cestou medzinárodného uznania so zdôraznením histórie mesta - jeho kultúrneho a prírodného dedičstva. Výsledkom týchto snáh bol zápis Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO 11. decembra 1993 v kolumbijskej Cartagene.
V roku 2007 dosiahlo mesto ďalší úspech v medzinárodnom uznaní, keď boli banské mapy a plány Hlavného komorskogrófskeho úradu zapísané na Listinu dokumentárneho dedičstva UNESCO Pamäť sveta - (Memory of the World).
Výstava Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva potrvá do 25. februára.
