Nová scéna. Do tohto divadla som sa dostal po prvýkrát ako malý chlapec na bábkové predstavenie začiatkom päťdesiatych rokov. Po predstavení som sa dostal do zákulisia, kde som videl, ako bábky visia na vešiaku a bol som sklamaný. Myslel som si totiž, že sú to živé tvory.
Neskôr ako študent som sem často chodil. Vtedy sa Nová scéna orientovala popri činohre najmä na diela klasickej i súčasnej operety, ktorá bola predtým doménou SND.
Nová scéna vznikla ako druhé divadlo v Bratislave, aby „odľahčeným“ spôsobom sekundovala prvej reprezentačnej scéne a aby na javisko priniesla nové žánre, formu i štýl. Na repertoári boli pôvodné operety najmä od Gejzu Dusíka (Modrá ruža), Oskara Nedbala (Poľská krv), ale aj svetový operetný tvorca Franz Lehár (Veselá vdova), Emmerich Kálman (Čardášová princezná). Priestory pre nové divadlo vznikli rekonštrukciou bývalého kina Alfa v budove Živnodomu na Kollárovom námestí.
Moji rodičia sa poznali so zakladateľmi divadelného telesa Novej scény Martinom Gregorom, Krištofom Veselým, Danom Živojnovičom, Ernestom Kostelníkom, ktorí boli častými hosťami u nás doma. V našom trojizbovom byte v Manderláku bolo vždy rušno a veselo. Niekedy sa v jednej izbe tiesnilo až dvadsať ľudí. Mama a otec patrili k spoločenským a zábavným ľuďom.
Otec bol bonviván, mama dobrá kuchárka, táto kombinácia zrejme lákala aj umeleckú bohému. Okrem jedenia sa hrali karty, občas sa aj spievalo. V izbe sme mali dva stoly. Jeden pre kartárov, druhý pre kibicov. Hrávali preferans, žolíky, neskôr sa stala módnou kanasta. Počas hry sa často debatovalo o divadle, niektoré citáty som potom mohol naživo počuť aj na scéne pri návšteve divadla. Mama mala veľmi rada pesničku Dedinka v údolí, ktorú vedela zaspievať (alebo parodovať?) aj s rozkošným maďarským prízvukom.
Keď bola nálada v najlepšom, hostia ju nabádali, aby im predviedla ich obľúbené číslo. Raz sa tak stalo aj v prítomnosti F. K. Veselého.
„Olinka, prosím ťa, nerob to, viem, že to vieš celkom pekne zaspievať, ale aspoň tu medzi priateľmi chcem mať pokoj.“
Neskôr vysvetľoval, že tú pieseň má rád, ale všade, kam príde, ľudia chcú, aby ju zaspieval. Olinka ho poslúchla a namiesto spievania ho ponúkla makovou štrúdľou. Vedela ju pripraviť perfektne, ešte dnes cítim jej chuť v ústach.
Mama vedela, že Veselý je gurmán, zbožňoval najmä delikatesy. Miesta koncertov si pamätal podľa toho, čo kde jedol.
Mal dokonalý prehľad o reštauráciách na Slovensku, ktoré stáli za to. Okrem F. K. Veselého som mal možnosť osobne zažiť aj ďalších členov Novej scény.
Pokračovanie nabudúce
Autor: Juraj Šebo
