O nových ľadových plochách sa uvažuje v Ružinove aj v Petržalke.
BRATISLAVA. Verejné ľadové plochy má každá metropola. Bratislavčania veľa možností užiť si zábavu na ľade nemajú, okrem silných mrazov, keď zamŕzajú vodné plochy.
Ružinovské prenosné klzisko s prírodným ľadom pri Štrkoveckom jazere bolo obľúbeným miestom, túto sezónu však nefunguje. „Plochu sme plánovali spustiť v decembri minulého roka. Keďže ide o prírodný ľad, pre teplé počasie sme ju nespustili,“ povedala Kristína Kövešová, manažérka Ružinovského športového klubu.
Príčinou sú podľa manažérky aj vysoké náklady na jej prevádzku. „Celkové náklady počas sezóny sú okolo 20-tisíc eur,“ povedala Kövešová.
Najnovšie sa o ľadovej ploche v Ružinove hovorilo na utorkovom rokovaní zastupiteľstva. Nový riaditeľ Ružinovského športového klubu Miroslav Kozáčik plánuje takúto plochu zriadiť v rozostavanom Areáli netradičných športov na Nevädzovej ulici. Financovanie chce zabezpečiť z iných zdrojov.
Štadióny a umelé plochy
Niektoré mestské časti majú svoje klziská, ktoré sú prístupné verejnosti vo vyhradených hodinách. Celoročne funguje ľadová plocha v nákupnom centre Avion, okrem korčuľovania si tu môžete zahrať aj curling a požičať si korčule.
Korčuľovať sa dá na zimnom štadióne na Harmincovej v Dúbravke. Ružinovský štadión ponúka bezplatné verejné korčuľovanie v novej hale – tréningovej aréne počas obidvoch víkendových dní na hodinu. Každú sobotu od 17.45 a nedeľu od 16.30.
Obyvatelia i návštevníci Vajnôr môžu využívať klzisko v Rekreačnom areáli Alviano. Ľadová plocha s rozmermi 20 x 40 m je osvetlená, vďaka čomu sa tu dá korčuľovať aj vo večerných hodinách do 22.00.
Klziská s prírodným ľadom
Petržalka nemá žiadne oficiálne klzisko. Petržalčania využívajú na korčuľovanie najmä prírodné plochy Veľký a Malý Draždiak, či Chorvátske rameno. Korčuľovať v prírode sa dá aj na Štrkoveckom jazere v Ružinove. Hoci ľad je teraz dostatočne pevný a mal by vydržať, korčuľovanie na týchto plochách je na vlastné riziko. Na hrúbku ľadu okrem teploty vplýva napríklad aj kvalita vody a jej hĺbka.
Plochy, ktoré už nefungujú
Na Tyršovom nábreží, kde je dnes mestská pláž, bolo klzisko s prírodným ľadom. Vlani ho zrušili oficiálne pre teplé počasie. Petržalská samospráva zrušila aj niekdajšiu ľadovú plochu na Iljušinovej. „Chladenie fungovalo na ekologicky nebezpečný čpavok, technické rozvody boli opotrebované,“ povedal hovorca Petržalky Ľubomír Andrassy.
Hovorca dodal, že mestská časť práve posudzuje zámer na postavenie hokejovej haly v areáli bývalej ZŠ Sklodowská.
Klzisko bývalo aj v Starom Meste na Hviezdoslavovom námestí. Malo veľkú návštevnosť, až kým samospráva nevymenila prírodný ľad za umelý. V roku 2007 ho definitívne zrušili. Zatvorený je pre rekonštrukciu aj Zimný štadión Ondreja Nepelu.
Ľadové plochy
V Bratislave sa dá korčuľovať na týchto miestach:
vajnorská ľadová plocha
zimný štadión Dúbravka
klzisko Avion Aréna
na zamrznutých prírodných vodných plochách:
Malý a Veľký Draždiak
Chorvátske rameno
Štrkovecké jazero a ďalšie
Korčuľovanie na jazierku v maďarskej Rajke. Okrem miestnych sem chodia za ľadom aj ľudia z Bratislavy či okolitých dedín. V Bratislave sa na korčuľovanie využíva Železná studienka, Štrkovecké jazero či Draždiak. FOTO SME – LUCIA TKÁČIKOVÁ
Maďarský ľad zbližuje
Z Bratislavy sa ľudia chodia korčuľovať aj za hranice. Slovenčina v Maďarsku prevládala.
RAJKA. „Nakupovať chodíme do Hainburgu, bicyklovať sa do Rakúska, plávať do Mošoňu a korčuľovať sa do Rajky,“ vraví mladík v zimnej čiapke odhŕňajúc lopatou sneh z ľadu na jazierku v maďarskej Rajke. „A čo robíme u nás, v Bratislave?“ žartom sa ho pýta jeho spoločník, obúvajúc si pritom na brehu korčule.
Ľad je pevný, mrzne už dlho. Sneh však na ňom poriadne prituhol.
Počas nedeľného poobedia prichádzajú na zamrznuté jazierko skupinky obyvateľov, viacerí docestovali za korčuľovaním aj autom z Bratislavy. Niektorí Slováci žijúci v prihraničnej oblasti aj z vedľajších dedín. Miesto vraj vyhľadávajú najmä pre príjemnú atmosféru a prázdnejší ľad.
Na to, že sa nekĺžete u nás, ale v Maďarsku, zabudnete veľmi rýchlo. Na ľade počuť najmä slovenčinu, maďarčinu len kde-tu.
„Lopatu na odhŕňanie si viete požičať aj od Maďara, ukážete na to, čo chcete,“ vraví mi mladá žena, ktorá býva s priateľom v Rajke už dva roky. Dodáva, že na nejakých národnostných problémoch sa tu aj spolu s miestnymi len smejú.
Lucia Tkáčiková
