Vydrica meštianska, Vydrica rybárov, lodníkov a ich krčiem, Vydrica ako miesto sociálneho azylu aj Vydrica s hriešnou tvárou. Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.
Remeselníčky lásky v epoche socializmu
Po novembri 1989, keď prestali byť tabu mnohé predtým zakázané témy, som uvažoval o publikovaní histórie skupiny remeselných prostitútok v službách štátnej bezpečnosti. Vyhľadal som svojho spoločníka z letnej terasy, bol už na dôchodku a nechcel sa vracať k minulosti. Rešpektoval som to.
Zo zvedavosti som sa aspoň zašiel pozrieť na dom oproti hotelu Devín, v ktorom bolo spomenuté pracovisko štátnej bezpečnosti. Predajňa suvenírov na prízemí budovy ešte fungovala, i keď už nepôsobila tak honosne ako za čias kapitánovej služby v monitorovacej skupine. Bratislava už ponúkala turistom a lovcom suvenírov novšie a zaujímavejšie lákadlá. A v podobe erotických salónov sa čoskoro obnovili i dávno zrušené verejné domy, v ktorých svoje služby ponúka nová generácia remeselných prostitútok.
Ožije Vydrica? Epilóg s otáznikom
Zánik bratislavského podhradia koncom 60. rokov minulého storočia zostáva v pamäti starých Prešpurákov i nás, ktorí sme postupne prichádzali do mesta z vidieka a stihli sme si za pár rokov zamilovať jedinečnú atmosféru podhradských uličiek, stále otvorenou ranou na tvári mesta. Dodnes sa nám zachovali živé a bolestné spomienky na jeho bezohľadnú a v mnohom nezmyselnú deštrukciu.
Po novembri 1989 sa myšlienka obnovy podhradia stala jednou z tém, ktorou sa začali zaoberať nielen pamätníci a pamiatkari, ale i mestskí činitelia, architekti a ich ateliéry a v ďalších rokoch i početné finančné a podnikateľské skupiny, i keď hlavným cieľom ich záujmu je snaha podieľať sa na obnove podhradia predovšetkým pre jeho atraktivitu a jedinečnú situovanosť medzi hradným vrchom a dunajským nábrežím. Práve množstvo často protichodných záujmov spôsobilo, že rozhodnutie čo a ako na podhradí obnoviť dlho nemohlo nadobudnúť definitívnu podobu.
Až v polovici roka 2006, teda v čase, keď dopisujem túto knihu, sa rozhodlo o podobe, v akej má byť Podhradie obnovené.
