Od oštepu do sedla bicykla

Ak má niekto odmalička vzťah k športu, ťažko od neho odchádza, naopak, často v ňom rozširuje svoj záber. O tom svedčí aj aktivita Dušana Šuhajdu (39 rokov), bývalého atléta oštepára, ktorý už dvanásť rokov žije v Bratislave. Rodák z Vinice pri Veľkom Krtíši sa do svojich dvadsiatich siedmich rokov v Lokomotíve Zvolen venoval hodu oštepom. Stadiaľ prešiel do Interu, kde hádzal ďalších desať rokov. Osobný rekord mal 65,5 metra. V časoch svojej najväčšej slávy bol ôsmy v Československu a piaty na Slovensku.

V roku 2001 si na majstrovstvách Slovenska veteránov vyhádzal oštepom ôsme miesto.

Po skončení aktívnej činnosti zostal pri športe ako údržbár v Interi a pomáhal Pavlovi Gálikovi pri organizovaní cyklistických akcií klubu.

„Hoci som oštepu v podstate zostal verný a občas sa stretávame na veteránskych podujatiach, už dávnejšie mi učarovala cyklistika. Ešte počas atletickej kariéry sme spolu s futbalovým rozhodcom Ladislavom Dobošom absolvovali päťdňové túry po Slovensku a potom aj do Maďarska a späť. Prekonali sme Tatry, navštívili Balaton, Egger. Boli to trasy dlhé okolo 1500 – 2000 kilometrov. Začali sme vlastne ešte v roku 1985, keď sme šli do Juhoslávie a späť,“ spomína.

Každý rok absolvuje niekoľko túr, celkovo okolo 300 kilometrov, ročne vraj najazdí asi 9000 kilometrov. Keď ešte býval v Šamoríne, dochádzal na bicykli do Bratislavy do práce, čo ročne predstavovalo vyše 8000 kilometrov.

„Robím to najmä pre zdravie, ale aj pre kondíciu. Na lavičke ešte dokážem zdvihnúť 130 kilogramov,“ hovorí Dušan Šuhajda, ktorý behal aj maratón v čase okolo 3:05 h a už rok sa venuje aj tenistom, ktorým pripravuje kondičný program.

Najbližšia cesta na bicykli? Vraj do Ríma cez Alpy. (ja)