Podľa austrálskych aborigénov sú vo zvuku didžeridu obsiahnuté všetky zvuky sveta. Hrať na tento nástroj sa vraj ich predkovia naučili od duchov.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Návštevníci petržalského Klubu Za zrkadlom si vo štvrtok večer mohli vychutnať skutočnú lahôdku, koncert českého hráča na didžeridu Ondřeja Smeykala. V prvej časti večera vystúpila bratislavská skupina Devachan. Jej názov v preklade znamená krajina snov a tých, ktorí sa potešili indickou hudbou, si ju môžu vypočuť každú stredu večer v indickej reštaurácii na Obchodnej ulici. „Na sitári som sa naučil hrať sám, mojím mystickým učiteľom je Ráví Shankar,“ hovorí člen kapely Neos Drawelli.
Didžeridu, tajomný hudobný nástroj pôvodných obyvateľov Austrálie, je dutý eukalyptový kmeň, vyžraný termitmi, dlhý asi jeden až jeden a pol metra a zdobený väčšinou bielym vzorom. Ondřej Smeykal sa ním zaoberá už sedem rokov. „Tento nástroj ma zaujal, keď som zistil, aký je jednoduchý, podobá sa vašej fujare, na ktorú tiež hrám,“ hovorí, „na didžeridu by sa však malo pozerať skôr ako na bubon.“ Pri hre nástroj vydáva základný hlboký tón, ktorý možno pomocou dychu udržať v nepretržitom znení a obohacovať ho zároveň o rytmické štruktúry. Že vraj má jeho zvuk liečivé schopnosti? „Určite, ale tie môže mať každý hudobný nástroj,“ usmieva sa Ondřej, ktorý ešte dnes od desiatej do dvanástej vedie v Moving Studiu na Úderníckej v Petržalke seminár. „Najdôležitejšie pri učení hre na tento nástroj je uvoľnenie. Človek je bežne zvyknutý počúvať sa a kontrolovať sa. To uvoľnenie je liečivé.“
„Ondřeja Smeykala poznám ako člena Wooden Toys už dlhšie, pre tento koncert som ho oslovila, keď hral pred časom na jednej bratislavskej vernisáži,“ hovorí šéfka agentúry Ananda Nina Jassingerová. „V podobných akciách a v spolupráci s Klubom Za zrkadlom by som chcela pokračovať, stále hľadám sponzorov na koncerty a rôzne workshopy.“
Najbližšia etno-párty v Klube Za zrkadlom bude 16. mája.
KATARÍNA MOJŽIŠOVÁ
