Keď sa Ľudovít Štúr vrátil zo štúdií v nemeckom Halle, usiloval sa nadviazať na svoje predchádzajúce aktivity v rozličných periodikách, na svoju redaktorskú činnosť v Palkovičovej Tatranke a vypracoval aj koncepciu vydávania slovenského politického periodika.
Od prvého pokusu v roku 1841 všetky jeho žiadosti o vydávanie novín na Kráľovskej miestodržiteľskej rade v Budíne i u palatína stroskotali. Úrady nepovažovali vydávanie novín v slovenskom jazyku za potrebné a účelné.
Štúr sa nakoniec obrátil priamo na panovníka. Cisár Ferdinand V. 15. januára 1845 vydávanie novín povolil. Napriek tomu prvé číslo vyšlo až 1. augusta, lebo novinám nebol pridelený cenzor, bez ktorého nemohli vychádzať.
Sídlo redakcie bolo v Bratislave na prvom poschodí takzvaného Fernolayho domu (dnes je na dome pamätná tabuľa) na Panenskej ulici. Slovenské národné noviny vychádzali dvakrát do týždňa a ich literárna príloha Orol tatranský dva razy mesačne. Ich náklad sa pohyboval od 400 do 800 výtlačkov.
Štúr pravidelne publikoval informácie zo zasadnutí bratislavského snemu i svoje prejavy. Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 sa vydávanie novín prerušilo a Slovenské národné noviny zanikli. Posledné číslo vyšlo 9. júna 1848 a počas ich jestvovania vyšlo 292 čísel na 1148 stranách. Po slovenskom povstaní všetky ďalšie Štúrove pokusy o obnovenie vydávania novín s politickým zameraním boli neúspešné.
