V Tatra kabarete sa konali od októbra 1959 do októbra 1960 každú nedeľu mládežnícke predpoludnia, kde účinkovala aj začínajúca dvojica Lasica a Satinský. Ich predstavenia boli čistou improvizáciou. Bol som na jednom dvakrát a dosť sa od seba líšili.
Predstavenia boli uvedené pod týmito názvami: Zväzácka láska, Májové predpoludnie, Opera, Predpoludnie absurdného humoru atď. Názvy sú veľavravné, avšak Lasica a Satinský dokázali predpísané zväzácke témy obohatiť o improvizované dialógy. Mali úspech, diváci sa smiali od srdca a úprimne.
Tatra revue ukončila svoju činnosť koncom roka 1970, zrejme z politických dôvodov. Najprv bol v roku 1969 v rámci normalizácie rozpustený herecký súbor pre „závažné ideologické dôvody“. Zostali len speváci a balet. Zrušili nežiaduce hovorené slovo. Rok 1970 priniesol definitívny koniec.
Divadlo na korze.
Na konci šesťdesiatych rokov v Divadle na korze dvojica Lasica a Satinský uvádzala slávny televízny program Bumerang, v ktorom vystupovali aj bigbiťáci: Pavol Hammel so skupinou Prúdy a Jožo Barina s Meditating Four. Na Hlavnej stanici pri východe z perónov bola veľká tabuľa, ktorá pozývala divákov na predstavenie Soirée textom: „Vlaky meškajú, ale my začíname vždy včas.“
Na konci šesťdesiatych rokov nahrali dve malé platne s dodnes populárnymi piesňami Balada o vodných stavoch, Prerušená pieseň, Sága rodu Forsythovcov a Vtip. Mimochodom, v skladbe Prerušená pieseň zaznieva veta, ktorá časom zľudovela: „Súdruhovia, ktorí ešte nie sú ministri, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu.“
V bulletine k Soirée boli aj slová určené obecenstvu: Ľudia sa buď zasmejú, alebo nezasmejú... pri smiechu by bolo cítiť, že je falošný, že je umelý. Človek už vymyslel aj umelý chrup, aj umelú hmotu, aj umelú ženu, ale umelý smiech nikto nevymyslí. Preto ťa medzi nami vítame aj dnes. Neboj sa, budeš sa smiať! Ale neboj sa, nezostane ti to. Predstavenie sa skončí, vyjdeš von do života... a smiech ťa prejde.
Počas predstavenia sme dychtivo lapali každé slovo, každý náznak narážky. Zdanlivo apolitický humor nastavoval krivé zrkadlo dobe.
Koncom šesťdesiatych rokov nastali pre dvojicu ťažké časy. Umelci najskôr odišli do brnenského kabaretu Večerní Brno, odkiaľ však museli tiež odísť. Aj vďaka ľuďom ako Kamil Peteraj, Ivan Krajíček a šéf spevohry Bedřich Kramosil sa dostali na Novú scénu, kde „prežili“ normalizáciu.
Divadlo u Rolanda.
Prvé divadlo malých foriem na Slovensku sa nachádzalo v podzemí starého domu na Hlavnom námestí, v pivničnom priestore s rozmermi sedem krát sedem metrov, kam sa vchádzalo dlhým, prudko sa zvažujúcim schodišťom, po jednej strane lemovaným stenou z vešiakov. Do hľadiska sa dalo prejsť len zboku cez pódium.
Tu vznikla a napriek všetkým problémom takmer dve desaťročia fungovala najvýznamnejšia stála scéna malých divadelných foriem nielen v Bratislave, ale zrejme aj na Slovensku.
Pokračovanie nabudúce
Autor: Juraj Šebo
