Košice majú skoro polovicu obyvateľov Bratislavy, ale poslancov budú mať viac. Nižší počet poslancov by znížil ich anonymitu a väčšmi upriamil pozornosť na ich správanie v konkrétnych situáciách, tvrdí analytik.
BRATISLAVA. Hlavné mesto čaká výraznejšie zoštíhlenie samosprávy. Komunálne voľby v decembri budú prvé, pri ktorých sa bude aplikovať nový zákon o Bratislave, prijatý parlamentom v roku 2008. Podľa neho sa už nebude voliť 80 mestských poslancov, ale 45 a možno až o vyše sto miestnych poslancov menej. Dnes ich je v 17 mestských častiach spolu skoro 400.
Hlavným prínosom menšej samosprávy má byť ušetrenie peňazí, ale aj zníženie anonymity poslancov.
Analytik: kozmetická zmena
Zníženie počtu poslancov v Bratislave je však podľa analytika Konzervatívneho inštitútu Dušana Slobodu len kozmetická zmena. „Berúc do úvahy obe úrovne samosprávy, teda mesto i mestské časti, súčasný počet 471 komunálnych poslancov sa zníži na približne tri stovky, čo však považujem za nedostatočnú redukciu," povedal.
Dnes v Bratislave pripadá na jedného poslanca asi 804 voličov, kým napríklad v Košiciach 547 voličov.
Košice, ktoré majú takmer o 200-tisíc obyvateľov menej, podľa Slobodu zrejme po komunálnych voľbách tromfnú Bratislavu. „Na úrovni mesta tam pôsobí 50 poslancov a ďalších 307 na úrovni 22 mestských častí. Bolo by prekvapivé, ak by košickí či bratislavskí poslanci počet mestských častí či poslancov znížili."
Ako vypočítal, stovky poslancov v oboch našich veľkomestách sú nepatričné v porovnaní s 31 poslancami, s ktorými si vystačia pri správe vecí verejných v Prešove, treťom najľudnatejšom meste krajiny s vyše 90-tisíc obyvateľmi. Tam na jedného poslanca pripadá 2357 ľudí.
Najhoršie sú dediny
Zníženie počtu poslancov v Košiciach je však nereálne a do komunálnych volieb sa zrejme už nestihne.
Slovensko čakajú medzitým aj parlamentné voľby. Navyše Košice už menili zákon v roku 2006 a počet poslancov znižovali z 80. Podľa Slobodu tieto absurdnosti vyplývajú z toho, že počty poslancov u nás určujú až tri normy: zákon o obecnom zriadení a samostatné zákony o Bratislave a Košiciach.
Viktor Nižňanský, odborník na reformu verejnej správy, dáva Slobodovi za pravdu. Myslí si, že parlament rozhodol nelogicky. „Ak poslanci Národnej rady prijali takú nezrovnalosť pri zákone o Bratislave a v inom zákone o Košiciach, nech povedia prečo. Mňa netrápi až tak to porovnanie, ale to, že máme stále vysoký počet poslancov v miestnych zastupiteľstvách všeobecne." Vysvetľuje, že v malých obciach pripadá na poslanca podstatne menej voličov ako pri mestách.
Anonymita
Sloboda hovorí, že masa niekoľkých desiatok poslancov v sebe skrýva väčšinu takých, ktorí za celé volebné obdobie veľa nepovedia a neurobia. „Fungujú len ako hlasovacia mašinéria rozhodujúca v súlade so straníckymi či inými záujmami, skrytými v pozadí."
Nižší počet poslancov by znížil ich anonymitu a upriamil pozornosť na ich konanie v konkrétnych situáciách. Rozhodujúca je podľa Nižňanského verejnosť, ktorá je však príliš apatická a v zložitých kompetenciách troch úrovní samosprávy sa ťažko zorientuje.
Najviac asi stratí Petržalka
Presné počty nových poslancov v mestských častiach ešte nie sú jasné, zákon totiž určuje len rozmedzie. Poslanci to teda musia prerokovať a predpokladá sa, že väčšina mestských častí prijme maximum.
V zoštíhlenom mestskom parlamente sa ešte zvýrazní nepomerné zastúpenie voličov. Keďže každá zo 17 mestských častí musí mať podľa zákona aspoň jedného zástupcu, najviac poslancov stratí zrejme Petržalka - z 21 zrejme ostane 12, a Ružinov - z 13 ostane zrejme 7.
