Do domu na Romanovej 5 sa dostanú len obyvatelia s kódovým kľúčom, vchod monitoruje kamera, návštevu ohlási vrátnik domácim telefónom.
v je v tomto dome viac ako dosť, lebo socialistickí architekti sa pri jeho projektovaní s budúcimi obyvateľmi pobavili ako kocúr s myšou.
Dostať sa do bytu nie je také jednoduché, najskôr sa vyveziete jedným výťahom, z toho vystúpite, prejdete chodbou a nastúpite do ďalšieho výťahu.
Vo vchode je stosedem bytov, kdeže by sa všetci mohli poznať.
Teréziu Nikoličovú a ďalších ľudí z domového výboru po odkúpení bytov do osobného vlastníctva situácia tak naštvala, že začali konať. „Už sme odmietali žiť v špine a báť sa cesty k bytu,“ hovorí obyvateľka a ďalšia duša zmien Eva Czinegeová. A tak si povedali, že skúsia to, čo v neďalekom dome na Bradáčovej – zriadia si vrátnicu.
„Prvýkrát sme to susedom predniesli na domovej schôdzi. Z prítomných nebol proti nikto. Lenže aby sme splnili predpisy, museli sme osloviť všetkých nájomníkov a získať súhlas nadpolovičnej väčšiny,“ spomína pani Czinegeová. Na počudovanie sa so zásadným odporom nestretli. Množstvo papierovania si vzala na starosť Terézia Nikoličová. Len čo bola aj posledná pečiatka na správnom mieste, začali sa vo vchode diať premeny.
Bytový podnik dal vyčistiť obávané pivničné priestory. „Tri plné nákladné autá starých matracov, špiny, nepoužívaných televízorov a nábytku vyviezli na smetisko. Pivničný vchod dostal pevnú mrežu. Z bývalej kočikárne, ktorú aj tak nikto nepoužíval, sa stala vrátnica pre strážnu službu. Vchod nanovo vymaľovali, v rámci úspor na elektrine je vo vestibule osvetlenie, ktoré reaguje na to, či sa v priestoroch niekto pohybuje. Svieti sa úspornejšie a len vtedy, keď treba.
„To sa nedá porovnať s tým, čo tu bolo pred rokom. Odvtedy nebol vykradnutý jediný byt, žiadna pivnica, rodičia nemajú obavu o deti po návrate zo školy,“ hovorí pani Czinegeová, ku ktorej sa pripája dôchodca vracajúci sa z nákupov.
Ako to teda dnes na Romanovej 5 vyzerá?
Dnu sa bez problémov dostanú len obyvatelia, ktorí majú špeciálny kľúč s kódom. Len čo ho priložia k zámke, na počítači sa objaví ich meno a do pamäti sa uloží, kedy kto prišiel či odišiel. Každý pohyb vo vchode a na chodbe prvého poschodia neustále monitoruje kamera. Ak prichádza návšteva, vrátnik si najskôr overí, či sú dotyční doma, a oznámi im príchod návštevy domácim telefónom. Po dome sa nikto nepotuluje sám, pre návštevníkov si treba prísť ku vchodu, rovnako ich aj vyprevadiť. Vchod je strážený 24 hodín denne. Neprenikne tam ani myš.
Obyvatelia domu vyriešili aj dodávku množstva informačných materiálov. Vynovené schránky si nedajú ničiť, kolportéri im noviny či letáky vkladajú do stojana pri vchode a kto má záujem, vyberie si z ponuky.
Pani Eva: „Každú domácnosť stojí vrátnica mesačne 150 korún, navzájom sa aj kontrolujeme, aby sme medzi sebou nemali neplatičov. Tu visí zoznam, kde je každá platba zaevidovaná. Platíme cez inkaso za nájomné. Suma za stráženie sa potom priamo odvádza strážnej službe.“ Vrátnica so stavebnými úpravami a inštaláciou kamier a ďalšej techniky vyšla obyvateľov niečo vyše 200-tisíc korún a zaplatili ju z fondu opráv.
Vestibul domu na Romanovej 5 zdobia kvety, ktorým sa tu očividne darí. Pani Czinegeová s uspokojením konštatuje, že ich sem iniciatívne priniesli sami obyvatelia.
JARMILA HORÁKOVÁ
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
