
V dome na Furdekovej 12 si zriadili vrátnicu obsadenú 24 hodín denne, vchod je čistý, osvetlenie funguje na fotobunku.
Obraz, aký pozná každý Petržalčan – a nielen Petržalčan.
Od apríla 2001 sa však panelák začal meniť. Najnápadnejšia zmena – na prízemí sa objavilo novoprerazené okno a pri vstupe každého cudzieho pristavila pani, ku komu ide. Dvanásťposchodový činžiak s 96 bytmi si na vlastné náklady zriadil vrátnicu obsadenú 24 hodín denne. Dnes je v spoločných priestoroch čisto ako v bytoch, po chodbách vás sprevádza osvetlenie iba tam, kade práve idete – a mesačná záloha do fondu údržby a opráv neveľmi prevyšuje normál.
Také čosi človeku nedá – a tak sedíme v kancelárii LADISLAVA WAWRU, majiteľa stavebnej firmy, ktorého si spoločenstvo vlastníkov zvolilo za predsedu predstavenstva a ktorý je očividne motorom týchto zmien. Sme na prízemí, pod povalovými zamrežovanými okienkami však miestnosť pripomína suterén a aj zariadenie svedčí, že na luxus si tu nepotrpia.
Čo stálo pri začiatku zmien, odkiaľ vyšla iniciatíva?
„Od obyvateľov. Neboli spokojní – ani ja – s vtedajším správcovaním bytového podniku. Prvý krok sme urobili na jarnej domovej schôdzi roku 2000, založili sme vlastný správcovský subjekt, zvolili šesťčlenné predstavenstvo a vlani v apríli sme sa zaregistrovali ako právnická osoba pod hlavičkou F/12.“
Čo tým spoločenstvo získalo?
„Absolútny prehľad o čerpaní prostriedkov, ktoré jednotlivé byty mesačne vkladajú, a možnosť rozhodovať o poradí dôležitosti úloh.“
Nie je tajomstvo v tom, že sa medzi obyvateľmi našiel niekto, kto zároveň vlastní stavebnú firmu a bol ochotný úlohy prevziať? Dalo by sa to efektívne robiť aj bez tohto predpokladu?
„Je fakt, že dohodnuté práce idú cez moju firmu, kde sa ako obyvateľ domu usilujem režijné prirážky znížiť na minimum. Správcovstvo robím čiastočne ako hobby, čiastočne ako občiansku povinnosť, čiže bezplatne. Takže trochu je to aj v tom. Bezplatne však pracuje celé predstavenstvo.“
Na koľko vyjde to, čím sa váš dom od bežných odlišuje – celodenne obsadená vrátnica a domovnícka manželská dvojica, ktorá sa stará o čistotu a bežné opravy?
„Preddavky sme zvýšili o 150 korún, ale aj tak sa stále pohybujeme pod priemerom porovnateľných domov. Výdavky vrátane vrátnice nepresahujú 35 000 mesačne.“
Koľko boli zálohy v minulom roku a ako to vyzerá tohto roku?
„Na byt s výmerou 74 metrov štvorcových pripadne mesačne 2865 korún. Predbežne sa zdá, že s drobnými odchýlkami sa zmestíme do nákladov, pričom sme do opráv a zlepšení investovali okolo pol milióna. Pravda, s tým, že sme z vlaňajška a predvlaňajška mali nevyčerpané rezervy a že do spomínaných výdavkov plynú príjmy z prenajímania nebytových priestorov. Na tento rok sa zálohy budú musieť pre zvýšenie cien tepla, energie aj iných vstupov o 10 – 15 percent zvýšiť.“
Koľko stojí osvetlenie chodieb?
„Keď stisnutím vypínača rozsvietite v celom dome, ide to do peňazí. Senzorový systém rozsvieti jedinú žiarovku asi na pol minúty a iba vtedy, keď sa niekto dostane do jeho zorného uhla, aj to len za tmy. Celkovo nás to vyšlo asi na 140 000, ale už za prvý polrok sme na elektrine ušetrili okolo 10 000. Takže návratnosť sa črtá asi za päť rokov.“
Aké ďalšie investície spoločenstvo plánuje a ako ich chce financovať?
„Momentálne nás najviac tlačí rekonštrukcia dosluhujúcich výťahov, ktorá vyjde na 200- až 300-tisíc. Najnákladnejšie bude zateplenie a utesnenie obvodových múrov. To je už investícia za 5 – 6 miliónov, a to sa z vlastných zdrojov nedá. Plánujeme to vyriešiť do troch rokov, ale podrobnosti naozaj nemôžem prezrádzať.“
Vo väčšine domov býva najväčším problémom domovú schôdzu vôbec zorganizovať, a keď sa už uskutoční, doviesť ju k zmysluplným uzneseniam. Ako je to u vás s demokraciou v rámci domu?
„Niekdajší nájomníci si postupne uvedomujú, že sú spoluvlastníkmi domu, nielen vlastníkmi bytu. Je tu 96 bytov s takmer 300 obyvateľmi a musíme ich tak zomknúť, aby z nich bola keď nie jedna rodina, tak aspoň jedna dedina. Pracujeme hlavne systémom anketových listov a usilujeme sa realizovať, čo odsúhlasí aspoň 70 percent vlastníkov. Schôdze zvolávame dvakrát ročne.“
Zatiaľ správcujete iba tu, kde sám bývate, čo je špecifická situácia. Čo keby sa na vás obrátili záujemcovia z iných domov?
„Mamutie podniky s desiatkami zamestnancov majú okrem nákladov na mzdy aj rad ďalších, nazvime to hluchých činností, a to zvyšuje náklady. Malý podnik je efektívnejší, čiže aj trochu lacnejší. Tu to robím z pasie, lebo chcem, aby náš dom vyzeral dobre. Keby šlo o iné domy, v zásade nič nebráni prevziať správcovstvo v dvoch či troch ďalších, ibaže ak tu to robím zadarmo, inde by sa to už nedalo.“
Koľko by také správcovstvo stálo?
„Bežný priemer – čosi medzi 100 – 150 korunami mesačne na bytovú jednotku.“
DANIEL TISOVECKÝ
FOTO SME - PAVOL MAJER
Dom, v akom by som (ne)rád bývalAnonymita sídlisk. Domy, kam sa človek bojí vstúpiť, kde sa povaľujú striekačky od drog. Koľko je takých v Bratislave?! Ale sú aj iné, kde si obyvatelia povedali dosť, nechceme sa domov zakrádať so strachom, že nás niekto prepadne, so zapchatým nosom pomedzi špinu a výkaly. Ak máte aj vy dobré či naopak veľmi zlé skúsenosti, napíšte nám, radi o vašom dome napíšeme. Aby sa iní poučili.