BRATISLAVA. Pre TASR to dnes uviedla vedúca odboru ochrany, prírody a krajiny bratislavského Krajského úradu životného prostredia (KÚŽP) Dagmar Boršošová.
V najvzácnejších častiach areálu je podľa projektu navrhnutý 3. stupeň, pre ostatné územie 2. stupeň ochrany. Sú tam torzá lužných lesov a s tým spojená flóra a fauna, Bratislavská vodárenská spoločnosť tam má studne. Drevo sa tam neťaží. Ako ďalej uviedla Boršošová, štátne lesy namietajú proti navrhnutým stupňom ochrany, pretože znamenajú obmedzenie hospodárenia, ktoré sa týka porastov, a niektorým veciam v projekte.
"Predbežne v januári alebo februári by sa malo uskutočniť stretnutie na úrovni sekcií Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR, aby sa situácia riešila," povedala Boršošová. Dodala, že štátne lesy blokujú vyhlásenie chránených území aj v ďalších lokalitách, pričom Slovensko má povinnosť vyhlásiť za chránené územia s európskym významom, ktoré v roku 2009 schválila Európska komisia.
KÚŽP v súčasnosti sumarizuje stanoviská a pripomienky k projektu Chráneného areálu Sihoť. Úrad zaslal tento zámer vlastníkom, správcom a užívateľom dotknutých pozemkov v októbri 2009. Vlastníkmi pozemkov v areáli sú hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavská vodárenská spoločnosť, Slovenský vodohospodársky podnik a štátny podnik Lesy SR. Napríklad hlavné mesto súhlasilo s vyhlásením Chráneného areálu Sihoť.
