Za peniaze, ktoré Mestské lesy utŕžia z predaja vyťaženého dreva, by mali opraviť altánky. FOTO – ARCHÍV
Mestské lesy hospodária v bratislavskom lesoparku podľa zákona. To je záver poslaneckého prieskumu, ktorý iniciovali mimovládne organizácie, keď sa dostalo na verejnosť, že v okolí Železnej studničky zostávajú vyholené svahy. Podľa poslancov lesníci dokonca ťažili menej, ako im určoval Lesný hospodársky plán.
„V rokoch 1996 až 2001 sme mohli odkryť až 320 hektárov lesa, ale vyťažili sme len 102,“ povedal včera riaditeľ Mestských lesov Pavol Sečkár. Predseda komisie životného prostredia Anton Beleš, ktorý prieskum navrhol, potvrdil, že aj v lesoch osobitného určenia (prímestské, rekreačné) je takéto hospodárenie nevyhnutné. Staré stromy podľa neho treba nahrádzať novými: „Keď optimálna životnosť stromov je 150 rokov, potom je už kvalita dreva iba na celulózu.“ Keby sa nerúbali staré stromy, mohli by podľa neho ohrozovať návštevníkov. Staré stomy sú slabé a neodolajú zlým podmienkam. Ako príklad Sečkár spomenul les nad prameňom Železnej studničky, kde 4000 kubíkov dreva zničila veterná búrka, staré stromy vyvrátila aj s koreňmi. Staré stromy majú aj slabšiu schopnosť rozmnožovať sa.
Pavol Sečkár poprel, že by rúbali holoruby: „Najskôr vyrúbeme niekoľko jedincov, potom robíme dorub, po ňom vznikne to nepekné, čo kritizujú ochranári. Medzičasom tam však už rastú nové dreviny.“
Je to vraj aj lacnejší spôsob ako holorub, keď treba vysadiť celý porast znova a zaplatiť ho. „V lesoch osobitného určenia môžeme robiť holorub do desiatich hektárov, my však nevyužívame ani štvrtinu.“ Sečkár poprel aj to, že drevo vyvážajú do zahraničia, vlani z 22-tisíc vyťažených kubíkov bolo len 4,5 kubíka guľatiny, ktorú odobrala Bučina, ostatné drevo bola len vláknina, ktorú prevzal SCP Ružomberok a iné celulózky. Sečkár priznal, že niektoré miesta po ťažbe nevyzerajú pekne, ale vraj za to môže aj počasie, ktoré rozbahní a rozmočí cesty a zvezené drevo.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
