BRATISLAVA. Pravá sloboda nie je podľa bratislavského arcibiskupa metropolitu Stanislava Zvolenského bolestne svojvoľná nadvláda schopných, nadaných a bohatých. „Skutočne pravá sloboda otvára možnosti pre realizáciu skutočnej ľudskej dôstojnosti, a to predovšetkým konaním dobra,“ napísal Zvolenský v pastierskom liste, ktorý sa dnes číta vo všetkých kostoloch bratislavskej arcidiecézy pri svätých omšiach.
Arcibiskup v liste pripomenul, že na Nový rok vstupujeme do roka, ktorým sa završuje prvé desaťročie dvadsiateho prvého storočia a vlastne aj prvé desaťročie tretieho milénia. „Pred niekoľkými týždňami sme si pripomínali dvadsať rokov od pádu železnej opony, dnešný deň si pripomíname dvadsať rokov od prvého slobodného Nového roka. Veľmi sme si želali, želáme si a usilujeme sa o to, aby to bola skutočná sloboda, teda hľadanie skutočnej pravdy, na ktorej pravá sloboda spočíva a z ktorej pravá sloboda vyrastá,“ zdôraznil.
Zvolenský tiež upozornil, že minulý rok a aj tento rok sa uskutočnili a uskutočnia voľby. „Schopnosť voliť je tiež výrazom ľudskej dôstojnosti, voliť nielen jednorázovo politicky, ale konať aj základnú životnú voľbu, z ktorej vyrastajú všetky ostatné rozhodovania. Pamätáme si, že v prelomovom období roku 1989 sme si s nadšením zvolili, ba „sľúbili lásku“. Možno sú dnes mnohí veľmi sklamaní, ako málo sa podarilo naplniť tento ideál. Ale takto formulovaná túžba, vlastne voľba, zostáva správna napriek všetkým sklamaniam a preto máme nádej, ktorú nechceme a nesmieme stratiť,“ zdôraznil arcibiskup.
Po dvadsiatich rokoch si podľa neho s ľútosťou uvedomujeme, že keď sme sa učili využívať slobodu, došlo žiaľ aj k jej nesprávnemu využitiu. Využitiu, ktorému sa dodnes učíme. Pripomenul pritom myšlienku pápeža Benedikta XVI., ktorý ešte ako kardinál Jozef Ratzinger v roku 1992 keď navštívil Slovensko, na tlačovej konferencii výstižne poznamenal, že ani demokracia nie je chránená od omylov, ba dokonca môže samu seba zničiť.
Prvé dni Nového roka nám podľa arcibiskupa pripomínajú, ako plynie čas a my s jeho plynutím dostávame šancu pokračovať na ceste duchovného rastu. Náš duchovný rast je podmienený aj konfrontáciou s otázkami rešpektu voči náboženským právam veriacich. Zdôraznil, že tieto otázky sú dôsledkom celoeurópskych rozhodnutí, ktoré sú okrem iného zhrnuté aj v „Lisabonskej zmluve“. Jedno z rozhodnutí, ktoré má ambíciu vplývať na život vo všetkých krajinách Európy, je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o náboženských symboloch.
„Diskusie o krížoch nás zasa vedú k zamysleniu, akú kultúrnu, spoločenskú a predovšetkým duchovnú hodnotu pre nás znamená tento symbol Božej lásky. Je dobrou správou, že u nás poslanci veľkou väčšinou hlasovali za rešpekt voči symbolu kríža,“ napísal v liste arcibiskup. Takéto hlasovanie podľa neho vzbudzuje nádej, že by s rovnakou väčšinou mohli byť odhlasované aj rozhodnutia ohľadom rodinného spoločenstva muža a ženy a ochrany života.
